Zem krásna pod Tatrami,
slovenská verná mať,
rokmi a storočiami
nesmel ťa víchor zviať.
Slovenský rod žil z viery,
pevný a zmužilý,
slobode bohatieri
životom slúžili.
Chráň, Bože, rodnú hrudu,
požehnaj drahú mať,
daj vlasti a jej rudu
do vekov prekvitať.

Mať naša odpradávna,
deti ťa privinú,
zažiariš, Nitra slávna,
krajina Pribinu.
Vlasť kráľa Svätopluka,
hrdosťou naplň nás
a nauč syna, vnuka
nezlámať prútov zväz.
Zavej nad rodným krajom
Tisová zástava,
nech v meste nad Dunajom
zlatý vek nastáva.

Otčina, domov sladký,
krb nášho ohniska,
hlas milujúcej matky
volá do rodiska,
kde orú naše pluhy,
kde polia naše sú,
kde orly voľnosť tuhy
na štíty zanesú
a večne jasné zraky
zvestujú národu,
že Bohu patria vďaky
za našu slobodu.

Báseň pochádza z básnickej zbierky Brehy slobody, ktorá vyšla v roku 1965 v Buenos Aires v Argentíne.