Slávna snemovňa! Tohto roku je nielen 20. výročie trvania Česko-slovenskej republiky, ale aj 20-ročné jubileum Pittsburghskej dohody. Keďže platnosť a záväznosť tejto dohody, hlavne v poslednom čase, je predmetom verejnej diskusie, dovoľte mi, aby som prehovoril aj o význame a hodnote tohto historického dokumentu a aby som uviedol na pravú mieru všetky dôvody, ktoré sa uvádzajú proti záväznosti a platnosti Pittsburghskej dohody. Doslovný text Pittsburghskej dohody znie takto:

„Schvaľujeme politický program, usilujúci sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých zemí a Slovenska.

Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy.

Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec.

Česko-slovenský štát bude republikou, jeho konštitúcia bude demokratická.

Organizácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spojených štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie pri spoločnom dorozumení prehĺbená a upravená.

Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.“

Za Čechov podpísali dohodu Masaryk ako predseda Česko-slovenskej národnej rady, Karol Pergler, Hynek Dostál, Oldřich Zlámal, Vojta Beneš a iní predstaviteľia českých organizácií v Spojených štátoch. Za Slovákov podpísali predstavitelia amerických Slovákov a ruský legionár, Slovák, ktorý sa vtom čase zdržoval v Spojených štátoch, Ján Janček.