Proti týmto námietkam dovoľte mi, aby som uviedol tieto skutočnosti: Keď v máji 1918 došiel do Spojených štátov prof. Masaryk, našiel tamojších Čechov a Slovákov už sjednotených. Americkí Slováci hneď po vypuknutí svetovej vojny zanechali nesvornosť, prameniacu z rozličnosti spolkov, svetonázorov a náboženstva a všetci prij ali za vrcholnú organizáciu amerických Slovákov Slovenskú ligu, ktorá jestvovala od r. 1907. Čoskoro potom došlo aj k odstráneniu sporu medzi americkými Čechmi a Slovákmi. Slovenská liga už 22. a 23. októbra 1915 bola zastúpená na spoločnej konferencii s českým Národním sdružením a jej zástupcovia už 14. novembra 1915 podpísali vyhlásenie Českého zahraničného komitétu.

Tedy nemožno tvrdiť, keď bola takátoshoda medzi Čechmi a Slovákmi v Amerike hneď po vypuknutí svetovej vojny, že bola potrebná Pittsburghská dohoda v máji 1918, aby sjednotila k spoločnej práci Čechov a Slovákov v Amerike.

Keby americkí Česi a Slováci chceli, aby Pittsburghská dohoda platila pre Ameriku a americké pomery, neboli by v dohode spomínali Slovensko a americkí Slováci neboli by uzavreli dohodu s prof. Masarykom, ako predsedom Národnej rady Česko-slovenskej, ale boli by sa obrátili so svojimi požiadavkami na prezidenta Spojených štátov amerických. (Výborne! - Tak je! – Potlesk poslancov SĽS)

Tvrdenie, že Pittsburghskú dohodu podpísali len americkí občania a že títo boli si úplne vedomí, že nie sú povolaní predpisovať Slovensku a národu doma, tiež neobstojí. Sám prof. Masaryk, ktorý osnoval Pittsburghskú dohodu, nebol občanom americkým. Podobne nebol občanom americkým ani Ján Janček, ktorý podpísal dohodu za Slovákov.