Slávna snemovňa! Neobstojí ďalej tvrdenie, že Slováci zriekli sa Pittsburghskej dohody Martinskou deklaráciou, ktorá bola vynesená neskoršie. Toto tvrdenie nevysvitá ani z obsahu Martinskej deklarácie a ešte menej z udalostí, ktoré sa odohraly v Turč. Sv. Martine pred a po vynesení deklarácie. Karol A. Medvecký, tajomník Slovenskej národnej rady, vo svojom diele „Slovenský prevrat“ píše na str. 345, sv. I toto (číta): „Bolo to 30. októbra predpoludním vo výborovni Tatry, kde sa pripravoval program pre deklaračné shromaždenie. Pretriasaly sa návrhy Stodolov a Zochov. Vznikla debata: Aké štáto-právne postavenie má zaujať Slovensko v česko-slovenskom štáte. Dula ubezpečoval, že Praha nám dá bielu kartu, na ktorú Slováci napíšu svoje žiadosti. Že postavenie to bude samosprávne, v tom bola jednomyseľnosť, ale veľká škála náhľadov bola o miere a forme samosprávy.“ O samospráve Slovenska hovorilo sa aj po vynesení deklarácie dňa 31. októbra 1918.

Jeden z deklarantov, dr Emil Stodola, vo svojom spise „O samospráve Slovenska“ na str. 29 píše o tom toto (číta): „Nikto zo súdnych politikov Slovenska nechcel urobiť »krok do tmy«, nechcela ho ani Slovenská národná rada, keď žiadala 31. októbra 1918 na návrh pisateľa tohoto spisu postupné uskutočnenie samosprávy. Pisateľ tohoto spisu - tedy dr Emil Stodola - navrhoval na to 10 rokov.“