Spomienka na usmernenia Leva XIII.
16. Predovšetkým aby sme začali, kde sme práve mali úmysel začať, a to podľa upozornenia svätého Ambróza, ktorý hovoril, že "niet väčšej povinnosti ako je povinnosť ďakovať",7 nemôžeme sa premôcť, aby sme nevyjadrili najvrelejšiu vďaku Bohu za znamenité dobrodenia, ktoré vyplynuli z encykliky Leva XIII. pre Cirkev a ľudskú spoločnosť. Ak by sme chceli čo len letmo naznačiť tieto dobrodenia, museli by sme si v pamäti vybaviť celé dejiny posledného štyridsaťročia z hľadiska sociálnej otázky. Avšak môžeme ich všetky zhrnúť do troch podtitulov podľa troch druhov pomoci, ktoré si náš predchodca želal na zavŕšenie svojho veľkého diela obnovy.

a) DIELO CIRKVI V PROSPECH "SOCIÁLNEJ OTÁZKY"

17. Na prvom mieste sám Lev XIII. skvelo vysvetlil, čo treba očakávať od Cirkvi: "Cirkev je totiž tá, ktorá z evanjelia vyvodzuje učenie schopné urovnávať alebo určite aspoň zmierňovať konflikty. Svojimi poučeniami dokáže nielen osvecovať mysle, ale i formovať život a správanie každého. Veľkým množstvom blahodarných inštitúcií zlepšuje podmienky proletárov."8

Dielo Cirkvi v doktrinálnej oblasti
18. Cirkev veru neponechala ležať ladom tieto vzácne pramene, ale bohato z nich načierala pre všeobecné dobro vytúženého pokoja. Sám Lev XIII. i jeho nástupcovia nikdy neprestali hlásať či už svojimi slovami, alebo písmom opakovane vštepovať náuku encykliky Rerum novarum sociálnych a ekonomických veciach, ako i vhodne ju prispôsobovať podľa požiadaviek okolností doby, pričom stále prejavovali lásku otcov a neúnavnosť pastierov v tej najmocnejšej obrane chudobných a slabých. (Svätý Otec tu má na mysli najmä tieto dokumenty: Lev XIII. - apoštolský list Praeclara z 20. júna 1894, encyklika Graves de communi z 18. januára 1901; Pius X. - motu proprio De actione populari christiana z 8. decembra 1903; Benedikt XV. - encyklika Ad Beatissimi z 1. novembra 1914; a samotný Pius XI. - encyklika Ubi arcano z 23. decembra 1922, resp. encyklika Rite expiatis z 30. apríla 1926 - pozn. prekl.) Podobne konali aj mnohí biskupi, s vytrvalosťou a múdrosťou vysvetľovali toto učenie, objasňovali ho svojimi komentármi a prispôsobovali ho pre podmienky rôznych krajín, avšak podľa ducha a usmernení Svätého stolca.

Sociálne učenie Cirkvi prispôsobené času
19. Nie je teda prekvapením, že na základe učenia Cirkvi a pod jej vedením sa mnohí vzdelanci, kňazi i laici, začali horlivo zaoberať sociálnymi a ekonomickými vedami podľa požiadaviek našich čias, pričom ich pohýnal najmä zámer prispieť k tomu, aby nezmenené a nezmeniteľné učenie Cirkvi dokázalo účinnejšie čeliť novým potrebám.

S Rerum novarum vznikla pravá katolícka sociológia
20. Po tom, čo takto encyklika Rerum novarum ukázala a objasnila cestu, vznikla pravá katolícka sociológia, ktorú každodenne usilovne pestujú vybrané osoby, ktoré sme nazvali pomocníkmi Cirkvi. Títo ju neponechávajú v tieni odborných schôdzí, ale ju vystavujú na svetlo verejnosti, ako o tom vynikajúco svedčia školy, ktoré boli zriadené a ktoré sú navštevované s veľkým úžitkom na katolíckych univerzitách, akadémiách a v seminároch. Podobne aj kongresy a sociálne "týždne", ktoré sa konajú pomerne pravidelne a sú bohaté na potešujúce plody; ďalej zriadenie štúdijných skupín; a napokon veľké a usilovné rozširovanie zdravých a príhodných písomností.

Princípy katolíckej sociológie prenikli do celej spoločnosti
21. Dobrodenia, ktoré pochádzajú z tohto dokumentu Leva XIII., však nemožno obmedziť iba v týchto hraniciach, pretože poučenia encykliky Rerum novarum si postupne našli cestu aj k tým, ktorí, kedže sa nachádzajú mimo katolíckej jednoty, neuznávajú moc Cirkvi. Takto katolícke princípy sociológie postupne prenikli do dedičstva celej spoločnosti. A tak sa nezriedka stáva, že večné pravdy, ktoré tak slávnostne hlásal náš blahej pamäti predchodca, sú nielenže obhajované aj v nekatolíckych novinách a knihách, ale dokonca aj v zákonodarných snemovniach a v súdnych sieňach.

Po svetovej vojne katolícka sociológia riadi úsilie o mier a o nový spoločenský život
22. Čo ešte k tomu dodať? Po ukrutnej vojne, keď predstavitelia rozhodujúcich krajín s cieľom obnoviť pravý a trvalý mier spolu s celkovou reorganizáciou sociálnych podmienok schválili okrem ostatných vtedy dohodnutých normiem aj také, ktoré mali upravovať podľa rovnosti a spravodlivosti prácu robotníkov, či medzi tie normy nezahrnuli aj mnohé, ktoré zodpovedajú zásadám a napomenutiam Leva XIII. až do takej miery, že sa zdajú byť úmyselne z nich odvodené? Skutočne, encyklika Rerum novarum ostáva pamätihodným pomníkom, na ktorý možno právom vzťahovať Izaiášove slová: "Zdvihne zástavu k národom."9

Praktické uplatnenie cirkevného učenia
23. Zatiaľ čo nariadenia Leva XIII. po predchádzajúcich vedeckých výskumoch naširoko prenikali do myslí ľudí, prišlo aj na ich praktické uplatnenie. Predovšetkým sa s činorodou sympatiou zamerala všetka starostlivosť na pozdvihnutie tej triedy ľudí, ktorá i keď vďaka modernému priemyselnému pokroku ohromne vzrástla, jednako ešte nezaujímala v spoločnosti primerané miesto alebo postavenie, a preto bola takmer zanedbávaná a odvrhovaná. Máme na mysli robotnícku triedu, na ktorej povznesení veľmi usilovne a s veľkým úžitkom pre duše pracovali podľa príkladu biskupov kňazi tak diecézni, ako i rehoľní, hoci boli zavalení už inými pastoračnými starosťami. A toto vytrvalé úsilie, zamerané na formovanie robotníkov v kresťanskom duchu, tým, že im jasne stanovilo práva a povinnosti svojej triedy, vo veľkej miere prispelo k väčšiemu povedomiu ich pravej dôstojnosti a uschopnilo ich napredovať oprávnenými a plodnými cestami na sociálnom i ekonomickom poli, ako aj stať sa vodcami pre ďalších.

24. ďalej to bolo istejšie zásobovanie väčším množstvom prostriedkov na živobytie. Nielenže sa totiž podľa pápežových povzbudení obdivuhodne rozmnožovali diela dobročinnosti a kresťanskej lásky, ale tiež všade sa v stále väčšom počte zriaďovali nové združenia, v ktorých na radu Cirkvi a okrem toho i pod vedením kňazov sa vzájomne podporujú a pomáhajú si robotníci, remeselníci, roľníci i zamestnanci každého druhu.

b) AKO MÁ ŠTÁT ZASAHOVAŤ DO SOCIÁLNEJ OTÁZKY

Štát musí chrániť práva jednotlivcov a rodín bez ujmy pre spoločnosť
25. Pokiaľ ide o verejnú moc, Lev XIII., smelo prekonajúc hranice stanovené liberalizmom, s odvahou učí, že štát nie je obyčajným strážcom poriadku a práva, ale musí prispieť tým, že "súborom zákonov a politických ustanovení usporiada a spravuje štát tak, aby to prirodzene viedlo k verejnej i súkromnej prosperite".10 Je síce pravda, že sa musí ponechať pravá sloboda konania rodinám a jednotlivcom, avšak nie na ujmu všeobecného dobra a na škodu osoby. Ostáva teda úlohou vládcov štátov brániť spoločenstvo i jeho súčasti, ale pri obrane samotných práv súkromníkov treba brať ohľad predovšetkým na slabých a chudobných. Pretože, ako hovorí náš predchodca, "vrstva bohatých, ktorá je už sama osebe silná, potrebuje verejnú obranu menej, avšak biedny ľud, ktorý nemá vlastnú oporu, s osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo strany štátu. Preto práve na robotníkov, ktorí sa nachádzajú medzi slabými a núdznymi, musí štát prednostne zamerať svoju starostlivosť a opateru."11

Encyklika Rerum novarum - podnet pre panovníkov na lepšie konanie
26. Nepopierame, že niektorí vodcovia národov už aj pred encyklikou Rerum novarum urobili opatrenia na zabezpečenie nevyhnutných potrieb robotníkov a potlačili tie najkrutejšie nespravodlivosti na nich páchané. Je však isté, že konečne až vtedy, keď pre celý svet zaznel z Petrovej katedry pápežov hlas, vodcovia národov si viac uvedomili svoju povinnosť a obrátili svoje myšlienky i pozornosť na podnietenie účinnejšej sociálnej politiky.

Nová sociálna legislatíva inšpirovaná encyklikou Rerum novarum
27. V skutočnosti zatiaľ čo sa otriasali základné zásady liberalizmu, ktoré prekážali účinnému dielu panovníkov, encyklika Rerum novarum pohla samotné národy, aby s väčšou úprimnosťou a väčším zápalom podnietili sociálnu politiku, a priviedla tých najlepších z radov katolíkov užitočne prispieť v tomto na pomoc vedúcim predstaviteľom štátov. A tak sa často v zákonodarných zboroch ukázali vynikajúcimi priaznivcami tejto novej politiky, ba samotné moderné sociálne zákony nezriedka predkladali na schválenie predstaviteľom štátov a ich vykonávanie žiadali a horlivo podporovali služobníci Cirkvi, preniknutí učením Leva XIII.

Vznikla nová legislatíva práce
28. Na základe tohto trvalého a neúnavného úsilia vzniklo nové odvetvie právnej vedy, v minulosti celkom zanedbávané, ktoré mocne obraňuje posvätné práva robotníkov, ktoré im prislúchajú na základe ľudskej a kresťanskej dôstojnosti. Tieto zákony si kladú za cieľ ochranu záujmov robotníkov, zvlášť žien a detí: duše, zdravia, síl, rodiny, domova, dielní, miezd, pracovných úrazov - jedným slovom, všetkého, čo sa týka života a rodiny robotníkov. Aj keď tieto ustanovenia sa nezhodujú všade a vo všetkom s normami Leva XIII., predsa však nemožno poprieť, že v mnohých bodoch je tu cítiť odraz encykliky Rerum novarum, ktorej teda treba vo veľkej miere pripísať zlepšené podmienky robotníkov.

c) ČINNOSŤ ZAINTERESOVANÝCH STRÁN: ZAMESTNÁVATEĽOV A PRACUJÚCICH

Zrod robotníckych a medzitriednych združení
29. Napokon tento múdry pápež učil aj to, ako samotní zamestnávatelia a robotníci môžu významným podielom prispieť k vyriešeniu tejto problematiky "ustanovizňami zameranými na prinášanie vhodnej pomoci núdznym a na vzájomné zbližovanie týchto dvoch tried."12 Avšak prvé miesto medzi týmito ustanovizňami prisúdil združeniam, ktoré zahrnujú či už samotných robotníkov alebo robotníkov spolu so zamestnávateľmi. Pri ich objasňovaní a odporúčaní zotrváva dlho, keď s obdivuhodnou múdrosťou vysvetľuje ich podstatu, príčinu, priliehavosť, práva, povinnosti či zákonitosti.

Ťažký zrod prvých robotníckych združení
30. Táto náuka bola zverejnená v čase naozaj príhodnom, keď v mnohých krajinách verejná moc, úplne zotročená liberalizmom, veľmi málo podporovala spomínané robotnícke združenia, ba stavala sa im i otvorene na odpor. A zatiaľ čo uznávala a chránila podobné združenia iných tried, s odpornou nespravodlivosťou odopierala prirodzené právo združovania práve tým, ktorí ho najviac potrebovali na svoju ochranu pred vykorisťovaním zo strany mocných. Nechýbali ani medzi katolíkmi takí, ktorí hľadeli podozrievavo na pokusy vytvoriť takéto organizácie, akoby v nich cítili určitý socialistický alebo podvratný nádych.

Zrod a rozmach kresťanských odborov
31. Možno teda len vrelo odporúčať tie normy, ktoré spoľahlivo stanovil Lev XIII., aby prelomili odpor a rozohnali podozrenia. A je ešte dôležitejšie, že dokázali povzbudiť kresťanských robotníkov, aby si vytvorili vo svojich odvetviach podobné organizácie tým, že im ukázali spôsob. Mnohých z nich utvrdili v tom, čo je ich povinnosťou, hoci boli silno priťahovaní združeniami socialistov, ktoré sa s neuveriteľnou nehanebnosťou vydávali za jediných ochrancov a pomstiteľov pokorených a utláčaných.

Ciele kresťanských robotníckych združení podľa Leva XIII.
32. Avšak obzvlášť príhodne encyklika Rerum novarum hlásala, že pri zakladaní takýchto združení tieto "sa musia spravovať takým spôsobom, aby poskytovali tie najvhodnejšie a najpohotovejšie prostriedky pre dosiahnutie cieľa, ktorý spočíva v tom, že každý z pridružených zo svojho členstva vyťaží ten najväčší možný vzrast fyzického, ekonomického i morálneho blahobytu";13 a je jasné, že "sa oplatí zamerať na náboženské a mravné zdokonaľovanie ako na hlavný cieľ a že na toto zdokonaľovanie treba usmerniť všetok sociálny poriadok".14 Pretože "stanovením náboženstva za základ stanov spoločnosti otvára sa cesta k usporiadaniu členských vzťahov na spokojnosť ich spolunažívania i na ich ekonomický prospech."15

Tieto združenia vyformovali rýdzo kresťanských robotníkov
33. Ustanoveniu takýchto spolkov sa všade s chvályhodnou horlivosťou vo veľkom množstve zasvätili kňazi i laici, dychtiví v plnej miere uskutočňovať plán Leva XIII. A tak tieto združenia formovali rýdzich kresťanských robotníkov, ktorí dokázali dobre spájať usilovné vynakladananie svojej práce so spásonosnými náboženskými prikázaniami, ako i pevne brániť svoje časné záujmy a práva zachovávajúc v primeranej úcte spravodlivosť i úprimné úsilie o spoluprácu s ostatnými spoločenskými triedami na kresťanskom obnovení celého spoločenského života.

Aplikácia usmernení Leva XIII. sa prispôsobovala okolnostiam rôznych miest
34. Tieto rady a napomenutia Leva XIII. sa uskutočňovali takým či onakým spôsobom, podľa rôznych okolností na jednotlivých miestach. A tak v niektorých krajinách to isté združenie si vytýčilo dosiahnuť všetky pápežom určené ciele; v iných krajinách, na základe požiadaviek a posúdenia miestnych podmienok, sa pristúpilo k určitému rozdeleniu práce a boli založené rozličné združenia, z ktorých niektoré sa podujali brániť práva a primerané výhody svojich členov v pracovných zmluvách, iné sa zaoberali vzájomnou pomocou v ekonomickej oblasti, napokon ešte iné sa celkom zamerali na starosť o mravné a náboženské, prípadne iné podobné povinnosti.

Kde niet kresťanských odborov, sú žiadané také združenia pre robotníkov, ktoré sa starajú o morálnu a náboženskú stránku
35. Táto druhá metóda sa uplatňovala najmä tam, kde katolíci nemohli založiť katolícke odbory, pretože im v tom bránilo buď miestne zákonodarstvo, alebo iné ekonomické ustanovizne, alebo onen žalostný rozpor myslí a sŕdc, tak široko rozsiaty v modernej spoločnosti, a bola naliehavá potreba jednotne čeliť prenikajúcim šíkom podvratných strán. Za týchto okloností sa zdá, že kresťania sú takmer nútení zapísať sa do neutrálnych odborov, ktoré však predsa vždy vyznávajú spravodlivosť a rovnosť a ponechávajú svojim katolíckym členom plnú slobodu nasledovať svoje svedomie a poslúchať zákony Cirkvi. Je však úlohou biskupov, tam kde podľa okolností považujú za potrebné takéto združenia a nevidia v nich nebezpečenstvo pre náboženstvo, súhlasiť aby sa v nich združovali aj katolícki robotníci, majúc stále na zreteli princípy a záruky, ktoré odporúčal náš predchodca blahej pamäti Pius X.16 Prvou a najdôležitejšou z týchto záruk je, aby spolu s týmito odbormi existovali zároveň aj iné spolky, ktoré sa usilovne snažia do hĺbky vychovávať svojich členov zo stránky náboženskej a mravnej, aby mohli potom preniknúť odborové združenia oným dobrým duchom, ktorým sa musia riadiť v celom svojom správaní. Tak sa stane, že tieto spolky prinesú výborné plody aj mimo okruhu svojich členov.

Encyklika Rerum novarum prispela k rozmachu kresťanských robotníckych združení
36. Treba teda pripísať encyklike Rerum novarum, ak tieto robotnícke združenia zaznamenali v celom svete taký rozkvet, že hoci sú, žiaľ, ešte stále menej početné než združenia socialistov a komunistov, zhromažďujú obrovské množstvo robotníkov a môžu sa mocne domáhať práv a oprávnených túžob kresťanských pracujúcich tak vo vnútri vlastnej krajiny, ako i na širšej úrovni, a tým presadzovať blahodarné kresťanské princípy v záležitostiach spoločnosti.

Iné stavovské združenia
37. Okrem toho pravdy o prirodzenom práve združení, ktoré tak múdro predkladal a účinne obhajoval Lev XIII., sa začali s ľahkosťou uplatňovať aj pre iné združenia, nielen robotnícke. Takže táto istá encyklika Leva XIII. má nemalú zásluhu aj na veľkom rozkvete takýchto mimoriadne užitočných združení; aj medzi roľníkmi a inými triedami sa šťastne spája ekonomický prospech so starosťou o duše.

Výzva katolíckym priemyselníkom spojiť sa v stavovských združeniach
38. Nemožno povedať to isté o združeniach podnikateľov a priemyselníkov, ktoré si náš predchodca tak túžobne želal. Ak musíme so žiaľom konštatovať ich nedostatok, nemožno to pripísať len neochote osôb, ale aj oveľa vážnejším ťažkostiam, ktoré sú na prekážku podobným združeniam a ktoré my veľmi dobre poznáme a berieme do úvahy. Predsa však pevne dúfame, že aj tieto prekážky sa môžu v krátkom čase odstrániť, a už odteraz s útechou v srdci pozdravujeme niektoré nie zbytočné pokusy uskutočňované na tomto poli, ktorých hojné plody dávajú tušiť bohatú žatvu v budúcnosti.17

d) RERUM NOVARUM OSTÁVA MAGNOU CHARTOU V SOCIÁLNEJ OBLASTI, AVŠAK MUSÍ SA SPRÁVNE ČÍTAŤ A CHÁPAŤ

Encyklika Leva XIII. priniesla bohaté ovocie
39. Všetkých týchto dobrodení encykliky Leva XIII., ctihodní bratia a milovaní synovia, ktoré sme skôr naznačili než spomenuli, skôr sme cez ne preleteli než ich objasnili, je toľko a takých veľkých, že jasne dokazujú, ako je tento nesmrteľný dokument vzdialený od toho, že by iba predstavil ideál ľudskej spoločnosti, krásny avšak vybájený a príliš vzdialený od skutočných ekonomických požiadaviek dnešnej doby, a preto i neuskutočniteľný. Naopak tieto dobrodenia dokazujú, že náš predchodca čerpal z evanjelia, totiž z prameňa, ktorý je stále živý a životodarný, náuku schopnú ak nie hneď urovnať, tak aspoň zmierniť ten zhubný a bytostný zápas, ktorý rozdeľuje ľudskú rodinu. A že časť tohto dobrého semena, tak bohato rozsiateho práve pred štyridsiatimi rokmi, padla do dobrej pôdy, vidíme z tej radostnej žatvy, ktorú Kristova Cirkev, ba celé ľudstvo s milosťou Božou na svoju spásu zozbieralo. Celkom oprávnene možno povedať, že encyklika Leva XIII. sa v dlhodobej skúsenosti ukázala "magnou chartou", na ktorej musí ako na svojom základe stavať každá kresťanská činnosť na sociálnom poli. O tých, ktorí preukazujú malý záujem o túto encykliku a o jej spomienku, treba povedať, že buď sa rúhajú tomu, čo nepoznajú, alebo nechápu to, o čom majú len povrchnú znalosť, alebo ak chápu, zasluhujú si byť verejne obvinení z nespravodlivosti a nevďačnosti.

Dnes je nevyhnutný nový zásah magistéria v sociálnej otázke
40. Keďže však postupom času sa objavili niektoré pochybnosti ohľadom správnej interpretácie mnohých myšlienok encykliky Leva XIII. alebo ohľadom dôsledkov, ktoré z nich treba vyvodiť, a to pochybnosti, ktoré vyvolali nie vždy pokojné spory medzi samotnými katolíkmi, a na druhej strane nové potreby našej doby a zmenený stav vecí si žiadajú dôkladnejšiu aplikáciu náuky Leva XIII. alebo aj nejaký doplnok ku nej, veľmi radi využívame túto vhodnú príležitosť, aby sme sa, pokiaľ ide o nás, vyjadrili k pochybnostiam a požiadavkam modernej doby, podľa nášho apoštolského poslania, pre ktoré sme dlžníkom všetkých.18