Klikni pre podrobnosti...

Úvodom predseda vlády vyhlásil, že schôdzky s novinármi zamýšľajú vládni činitelia usporiadať pravidelne a majú slúžiť výmene názorov a myšlienok. Potom zdôraznil, že najvýznamnejšou otázkou, ktorou sa vláda zaoberá a ktorá zaujíma istotne celú česko-slovenskú verejnosť, je prvé zasadnutie I. zákonodarného snemu slovenského, ktorý – ako známo – sa zíde v stredu 18. januára v univerzitnej budove. Historický význam tejto udalosti chápe zaiste každý, lebo okrem určitej samosprávy pred rokom 1868 niet v histórii slovenského národa nič, čo by sa významu tohto prvého zasadnutia slovenského zákonodarného snemu priblížilo.

Zástupci slovenského národa po prvý raz v dejinách sa schádzajú, aby si ustanovili legislatívnu formu a vynášali samostatné suverénne zákony v mene národa, ktorý reprezentujú. Pod dojmom tejto udalosti stojí dnes celý slovenský národ, či žije v mestách alebo i v tých najzapadlejších dedinkách. Pri tejto príležitosti vyslovuje predseda vlády presvedčenie, že keby to bolo možné, prišlo by do Bratislavy na prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny viacej ľudí, než tomu bolo pri manifestácii dňa 5. júna m[inulého] r[oku].

Nakoľko ide o vnútorné zariadenie snemu, bude sa vláda usilovať, aby pri jednokomorovom systéme, zabezpečenom v ústavnom zákone, sa uplatnili všetky tie výhody, ktoré zabezpečuje dvojkomorový systém. V republike sme dosiaľ mali dvojkomorový systém, ale sú známe kritiky, vznášané proti senátu, o ktorom sa hovorilo, že je zbytočný. Teraz sa hľadá východisko, ktoré sa videlo v zložení všelijakých odborných korporácií, ktoré mali byť doplnkom prvej komory. Na Slovensku sa pokúsime o to, zriadiť pri snemovni výbor odborníkov, ktorého členovia budú z polovice volení, z polovice menovaní z radov odborníkov.

Takto zostavený výbor z poslancov volených a odborníkov by nahradil inštitúcie hospodárske a predseda vlády myslí, že to bude šťastné riešenie. Na svojich zasadnutiach by výbor pripravoval predlohy, ktoré by snem prejednal, až to umožnia adaptačné práce v Poľnohospodárskom múzeu.

Tam predstúpi vláda i so svojim vládnym vyhlásením, v ktorom budú detailované všetky úseky slovenského života. Bude to najmä reorganizácia kultúrneho, sociálneho, hospodárskeho i politického života, ale najdôležitejšou otázkou, samozrejme bude naša ústavná listina. Slovenskú ústavu nebude možné vybaviť počas nejakého termínovaného času, bude pripravená tak, aby bola magnou chartou pre niekoľko desaťročí. To bude otázka, ktorá bude stále na pretrase, i keď medzitým sa budú riešiť drobnejšie veci. Rokovací poriadok si pripraví snem sám. Otázky školské, pozemková reforma, otázka židovská atď. patria medzi otázky detailné, ktoré budú riešené čím skôr.

Predseda vlády prehovoril v ďalšom o poslaní novinárov na novom Slovensku pričom zvlášť zdôraznil, že to má byť úloha vychovávateľská s väčšou zodpovednosťou každého jednotlivého novinára a napokon zmienil sa o novinárskych útokoch v súvislosti s posledným sčítaním ľudu na Slovensku. Odmietol výtky, akoby sčítanie ľudu bolo akýmsi záskokom, alebo snahou po sfalšovaní skutočnosti a zdôraznil, že naopak sčítanie sa previedlo prísne objektívne. Predseda vlády súdi, že najobjektívnejší výsledok vydá sčítanie ľudu, keď sa nikomu neposkytne príležitosť, aby sa dlho rozmýšľal, čo robiť. Na neočakávanú otázku, podá obyčajne spýtaný pravdivú odpoveď. A okamžitým sčítaním ľudu zamedzila sa aj akákoľvek agitácia, nech už prichádza sprava a či zľava. Slovenská vláda chce v budúcnosti postupovať úplne spravodlivo, chce dať každému, čo mu podľa síl patrí a k tomu potrebovala podklad, ktorý jej dalo sčítanie ľudu a podľa ktorého sa chce v budúcnosti riadiť. Sčítanie ľudu chcelo len toto zistiť a nič iné.

Predseda vlády odpovedal potom na niektoré prednesené otázky. Medzi iným vyhlásil, že vládne vyhlásenie bude prednesené pravdepodobne až v tretej schôdzke slovenského snemu (druhá schôdzka bude ešte v budove univerzity), ktorá už bude v budove adaptovaného Poľnohospodárskeho múzea. Na otázku, či ústredný snem bude delegovaný alebo volený, vyhlásil predseda vlády dr. Tiso, že to závisí nielen od Slovákov, ale aj Čechov a Ukrajincov, vyslovil však očakávanie, že Česi prejdú na tie isté chodníky, na akých sú teraz Slováci.


Národnie noviny, r. 70, 1939, č. 12, s. 1, Otázka ústavnej listiny slovenskej najdôležitejšou otázkou slovenského snemu; tiež Slovenská pravda, r. 4, 1939, č. 12, s. 1, Celý slovenský národ stojí pred dojmom prvého zasadnutia slovenského snemu; Slovenská politika, r. 20,1939, č. 13, s. 1, Novinári u min. predsedu; Slovenská sloboda, r. 2, 1939, č. 12, s. 1, Otázka slovenskej ústavy.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore