Klikni pre podrobnosti...

Najvýraznejší predstaviteľ Vianoc, vianočný strom, ako všetko, čo je ľudské, má už svoju históriu. História táto hovorí o vzostupe a poklese jeho významu a chápania jeho významu. Bola to vždy najvlastnejšia známka duchovného života doby, ktorá sa vo vlnení tejto histórie vianočného stromu odrážala. Akokoľvek sa však vysvetľoval jeho význam, nikdy nebolo zabudnuté úzke jeho spojenie so stromom vedomosti dobra a zla v raji, ku ktorému sa viaže pamiatka prvého hriechu našich prarodičov, ktorá takto vyvolala potrebu druhého stromu, poťažne Vykupiteľa od hriechu dedičného a jeho následkov v duši ľudskej a vo svete vôbec.

Vykupiteľské dielo Ježiša Krista v nekonečnom jeho bohatstve, kráse a požehnaní pre duše ľudské znázorňuje vianočný strom, ktorý preto je tak všeobecný a radostný, lebo týka sa každého človeka v jeho najhlbších záujmoch večných i časových.

Toto vykupiteľské dielo Kristovo týka sa v prvom rade duše každého jednotlivca, no, týka sa všetkého, čo s dušou jednotlivca do činenia má, teda i spoločenského poriadku a potom i štátu. Na tomto základe hovoríme potom nielen o Kristovej viero- a mravouke, lež i o Kristovej sociológii a štátovede, čo sa nám Slovákom, ktorí sme práve na počiatku svojej štátnej výstavby, veľmi hodí, aby sme si túto okolnosť pripomenuli.

Chceme mať svoj štát, chceme ho mať zriadený v duchu Kristovom. Preto je iste pre mňa dôležité vedieť, v čom a ako vykúpil Kristus štát?

Štát je organizácia k blahobytu občanov ustanovená. Zakladá sa na prirodzenom zákone, teda na vôli stvoriteľa, ktorý tak stvoril človeka, že ten len v združení s ostatnými ľuďmi môže žiť, vyviňovať svoje sily a schopnosti. Štát je prostriedok k cieľu a nieje cieľom človeka. Štát teda má slúžiť k blahobytu človeka a nie človek má slúžiť štátu. Toto je pôvodné zamierenie Stvoriteľa, od ktorého sa však vývojová čiara ľudskej spoločnosti stále viac a viac odklonila.

Hýbadlom tohto odklonu boli tie dedičným hriechom v duši ľudskej vyvolané sklony k zlému: prevaha tela nad dušou, hmoty nad duchom; neskrotené náruživosti pýchy, panovačnosti, násilenstvá. Týmito sklonmi ovládaní ľudia, postavení na čelo štátu, prehodili koľajnicu jeho Stvoriteľom určenú a namiesto toho, že by boli štát viedli v zmysle služby človekovi, podriaďovali si jednotlivcov k službe svojich náklonností.

Tak sa stal zo štátu cieľ, ktorému jednotlivec sa musel nielen prispôsobovať, lež ktorému sa musel otrocký obetovať. Vyrastali štáty autokratické, v ktorých jednotlivec neznamená nič, vytvárali sa štáty totalitné, ktoré zasahovali do všetkého a ovládali všetko, čo sa týkalo občianstva. Zmizla teda individualita človeka a nastal absolutizmus štátu tak v cieľoch ako i v prostriedkoch. Tomuto molochu holdoval svet cez stá a tisícročie a obetovali sa mu také hodnoty, ako prirodzený zákon, nadprirodzený zákon, cirkev a iné. Vláda tohto molocha znamenala hekatomby v národoch, krvavé vojny medzi štátmi, odvrátenie kultúrneho života od jeho prirodzených základov a narazenie spoločenského poriadku do násilného varu, ktorý stále hrozil výbuchom a zapríčiňoval katastrofy. Ak svet pred Kristom, i pohanský, v jeho šľachetnejších reprezentantoch volal po Vykupiteľovi, neustálymi sociálnymi a politickými katastrofami zmietaný svet túžobne čakal na obrodu v štátnom živote. Avšak nebol vstave preraziť tisícročnú atmosféru, lebo dôsledne vylučoval zo súčinnosti pri tejto obrode cirkev, tlmočníka vykupiteľského diela Kristovho i na tomto poli, ktoré hlásalo zásady tohto diela ústami svojich pápežov v rozličných encyklikách a v tézach svojej mravouky a sociológie. Vymenovali sa z času na čas diktátori, ktorí odbojom proti vládnúcemu systému dostali sa k moci, no na všeobecnom smere nič, alebo veľmi málo zmenili, lebo tými istými chybami ovládaní riadili svet ako tí, proti ktorým bojovali a miesto ktorých nastúpili. Toľkýmito neúspechmi znechutení ľudia tratili už nielen nádej na nápravu, lež i vieru v potrebu štátu a preto sa oddávali teóriám anarchistickým a komunistickým.

V tomto všeobecnom vare dostal sa národ slovenský k príležitosti, aby si stvoril svoj štát. Som presvedčený, že nik na Slovensku nechce ho stavať tak, ako to robila krátka minulosť, lež poučení katastrofou iných národov, prikročíme k výstavbe svojho štátu v duchu Kristovom, v duchu Vykupiteľa štátu. A tento duch nám hovorí: Štát je prostriedkom a nie cieľom; štát má slúžiť národu a nie národ štátu. Štát teda sa zakladá na individualite svojich občanov, ktorých uplatnenie umožňuje a nie pohlcuje. Štát nepreberá na seba povinnosti jednotlivcov, ale obstaráva úkony, potrebné k životu všetkých, ku ktorým sila jednotlivca nestačí. Všade a vždy jednotlivec a až keď tento nestačí, nastupuje štát ako kolektívna sila. Štát slúži národu – a nie národ štátu. Zariadenie štátu určované je mravnou povahou, fyzickými silami a hmotnými možnosťami národa. Čo platí o jednotlivcovi voči štátu, to platí o rodine a národe ako biologickej jednotke a o cirkvi ako nadprirodzenej ustanovizni. Práva a úkon týchže štát nepreberá na seba a neabsorbuje, ale naopak ich posilňuje, doplňuje iba svojou kolektívnou ústrojnosťou, čo rodina alebo národ sám o sebe nemôže, alebo čoby cirkev v jej poslaní hatilo. Štát má byť teda orgánom národa a nie prostriedkom pýchy, panovačnosti a násilníctva jeho predstaviteľov. Má svojou kolektívnou ústrojnosťou podporovať individuálnu podnikavosť a nie ubíjať rozvoj síl národa neúmerným obťažovaním finančným. Je inštitúciou časného blahobytu, ktorý sa nemieša do snažení nadprirodzených, ibaže ich rešpektuje pre jemný vzťah týchže k časnému blahobytu občanov. Obstaráva svojim občanom vzdelanie bez naštrbenia ich naturelu a duševného povolania. Stará sa o brannú moc pre zabezpečenie územnej integrity a vnútorného poriadku bez imperialistického náteru. Je popudzovateľom harmonického závodu vnútorných síl v tvorení nových hodnôt a zabezpečuje zahraničnými stykmi pokoj a priateľstvo s vonkajším svetom. Riadi sa všeobecnou zásadou suum cuique a smernicou ne quid nimis vo vytýčení cieľov kultúrneho a hospodárskeho svojho snaženia.

Budujeme svoj štát od základov; budujeme ho nie podľa systému skrachovaných teórií, lež uplatníme zásady vykupiteľského diela Kristovho, ktorým obnovil svet. Obnovené Slovensko, v štáte podľa zásad Krista Vykupiteľa - nech pripomína vianočný strom, ktorého žiara nech rozpáli našu nádej, že takto budované Slovensko bude šťastné a požehnané.


Slovák, r. 20, 1938, č. 293, s. 1, Kristus, vykupiteľ štátu.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore