Klikni pre podrobnosti...

Niet azda hesla, ktoré by sa častejšie opakovalo bez toho, žeby sa bolo stalo všedným ako toto betlehemské slovo. A niet tiež programu, ktorý by napriek historickému už dátu bol tak časový ako tento. Spasiteľ náš videl najlepšie vyzdvihnuté svoje vykupiteľské dielo v jeho pozitívnej čiastke, ktorá sa týka ľudskej povahy. Preto dal na ústa všetkých poslov a tlmočníkov zmyslu jeho poslania slová: „Pokoj ľuďom dobrej vôle...“. Pokoj pokladal za niečo tak veľkého, že dobrým svojim apoštolom lúčiac sa od nich, nevedel viac povedať, ako: „Pokoj svoj vám zanechávam, pokoj svoj vám dávam.“

Slovenský národ viedol svoj hrdinský boj, nenachádzajúc pokoja v pomeroch, v akých predtým žil. Veď ho ani nemohol nájsť. Popieral sa mu národný svojráz, teda vlastne jestvovanie, a nedožičilo sa mu potom ničoho, čo by súviselo s jeho životom. Bolo by preto celkom pochopiteľné, keby národ, ktorý si musel byť vedomý stáleho nebezpečenstva života, bol býval vo svojich počínaniach naklonený ku krajnostiam.

Len hlbokému katolíckemu duchu možno ďakovať, že slovenský národ nikdy nesiahol k týmto krajným spôsobom boja. Neklesol vo svojom boji k zúfalstvu, vzdávajúc sa boja za svoj život, ale ani nepoužil výstredných prostriedkov, ohrozujúcich iných alebo jeho vlastné sociálne zariadenie. Udržal sa v rovnováhe a dožil sa víťazstva: dostáva sa mu teraz aj pokoja, ako jazýčka tejto rovnováhy. Reflex tohto pokoja bude sa odrážať z celého života národa. Spokojná rozvaha v správe vnútorných vecí, pokojný postoj k zahraničiu bude jeho cestou, aby slovenský národ ukázal sa byť činiteľom pokoja, po ktorom svet tak veľmi túži. Pokoj nechže je jeho heslom pre budúcnosť.

Z toho však vyplýva, že ako národ v minulosti vedel si zachovať rozvahu a uchrániť sa krajností, že tento národ teraz, vyrovnaný vo svojich právach v pokoji, nebude voliť žiadne cesty, ktoré by nosili na sebe známky nepokoja a nerozvažitosti. Záleží to však nielen na ňom, lež na všetkých, s ktorými žije spolu. I keď vydobytie jeho práva šlo v znamení boja, po jeho zaistení chce žiť v pokoji, lebo dúfa, že dobyté práva budú každým rešpektované. Preto slovenský národ odhodlaný je žiť v pokoji s Čechmi, s ktorými si usporiada svoje štátoprávne účty, lebo tomuto usporiadaniu do posledných dôsledkov už nič nestojí v ceste. V pokoji chce žiť s Nemcami, s ktorými nemá žiadnych protichodných záujmov v minulosti, lebo je presvedčený, že veľký nemecký národ nemá záujmu na národnom pohltení malého slovenského národa. Pokoja dopraje Poliakom i Maďarom, napriek otvorenej rane na svojom tele, krvácajúcom odseknutými státisícami svojich synov, v nádeji, že táto krivda je silnejšia, než by potrebovala umelého narušovania pokoja pre jej vyriešenie.

A napokon v pokoji chce nažívať slovenský národ i so židmi, čo chcem najdôraznejšie a otvorene vyhlásiť. Predpokladom pokojného nažívania je však také umiestnenie sa židovského živlu v našej pospolitosti, aby sa nepokladal za cudzí živel, ktorý zavadzia alebo omína. Pod týmto treba rozumieť nielen uznanie práva slovenského národa na celej čiare, ale aj usmernenie dejstvovania židov vo všetkých úsekoch života podľa ich počtu. Presvedčený som, že pokoj na tomto úseku je nielen možný, ale aj potrebný. Protižidovské živelné výbuchy sú prejavom hlbokého podvedomého odboja, ktorý netreba umele podnecovať, ale naopak krotiť múdrym sebazapieraním, aby nepoškodil naše vysoké národné záujmy. Preto v záujme pokoja na tomto úseku budú sa podnikať zákonité opatrenia, aby sa v duchu múdrej opatrnosti zabezpečili lebo subjektívne i objektívne podmienky a aby sa neotvárala potreba alebo odôvodnenosť zásahov ulice. Ako sa v tejto otázke doteraz nič nestalo, čo by sa mohlo pripisovať nejakej pudovej predpojatosti, tak ani v budúcnosti nebude nás viesť žiadna nenávisť alebo sadistické sklony, lež bude sa robiť len to, čo bude vyžadovať praktické uznanie práva slovenského národa v konkrétnych veciach, so zreteľom na to, aby sa to neurobilo tak, ako hovorí staré pravidlo: Summus ius – summa iniuria.

V obrane svojho práva, ako nám káže diktát pokoja, budeme tvrdí, v uznaní práva druhých povedie nás vždy dobrá vôľa, aby sa nám zabezpečil trvalý pokoj.


Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 218, s. 1, Pokoj ľuďom dobrej vôle...

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore