Klikni pre podrobnosti...

Historický zmysel politických udalostí slovenských od 6. októbra 1938 sa odohrávajúcich, je v tom, že správa slovenských vecí prešla do slovenských rúk. Vláda slovenská, tieto slovenské ruky reprezentujúca, neuchvátila túto moc cestou násilnej revolúcie, lež cestou úplne zákonitou a spravovala slovenské veci na základe platných zákonov v duchu najvyššieho zákona záujmov národa slovenského. Ako sa teda pri vzniku slovenskej vlády neuplatnila uchvatiteľská snaha, tak ani v prevádzaní vládnej moci nevzniká žiadna chúťka uzurpátorská.

Slovenská vláda prevzala správu slovenských vecí z vôle a rozkazu životného záujmu slovenského národa a chce prevádzať správu slovenských vecí len dotiaľ, kým si to slovenský národ želá a takým spôsobom, ako si to národ slovenský žiada. Preto vypísala vláda slovenská hneď po splnení zákonitých predpokladov voľby do prvého zákonodarného snemu slovenského, pri ktorých sa má prejaviť vôľa slovenského národa ohľadom ďalšieho spravovania slovenských vecí. Ak teda 6. októbra prejavili svoju vôľu volení zástupcovia politických strán slovenských, ak 7. a 8. októbra pridružila sa k tomuto prejavu celá ministerská rada i v zastúpení prezidenta republiky a tiež zástupcovia politických strán českých, 18. december, deň to voľby prvého zákonodarného snemu slovenského znamená termín, keď sa dáva možnosť národu slovenskému, aby prejavil svoju vôľu ohľadom spravovania slovenských vecí.

Po toľkých prejavoch prichádza teda k slovu sám národ slovenský, v čom väzí nielen hlbší zmysel významu tohto termínu, lež v čom je položený i najistejší základ usporiadania politického života slovenského.

Je to potrebné nie tak z ohľadu domáceho, veď na smere budúceho vnútorného politického života volebný výsledok nič vlastne nezmení, veď kategorický zámer slovenského národa od 6. októbra nie je v stave ináč usmerniť pražiadny činiteľ tohoto sveta, ale potrebné je to viac z hľadiska zahraničného. Sme na vysunutej pozícii veľmocenských záujmov v strednej Európe, počíta sa s nami ako so zložkou etnografickou, s veľkým geopolitickým významom, väčším, než dáva tušiť a pripúšťa naša početnosť. Rovnováhu týchto okolností zabezpečiť je v stave len vnútorný režim, ktorý svojím charakterom vie doplniť chýbajúcu zložku etnografickej početnosti dôkazom vnútornej konsolidácie a dokonalej jednotnosti. Nie diktátorské chúťky to boli, čo inšpirovali počínanie vlády, aby čo najrýchlejšie a najdôstojnejšie previedla jednotu národa v každom ohľade, lež vedomie povinností, zachrániť národ a zachovať mu čo najviac z územných možností. Vedeli sme veľmi dobre, že pri tomto zjednocovaní národa dávajú sa rany, trhajú sa city, šliapu sa tradície, ale vedeli sme i to, že bez rýchleho prevedenia jednoty národa na váhu kladieme všetko: územie, ba i holý život národa. V politickom ovzduší strednej Európy nemohli sme a nemôžeme obstáť a životy si zachovať ináč, len keď zjednotením všetkého potenciálu národného predstavíme sa svetu ako činiteľ etnograficky vyrovnaný s významom jeho geopolitickým. Lenže zjednocovanie toto nesmie byť len akoby reflexom počínania režimu, ba azda predstieraný svetu, ako by bol národu nanútený a ako taký z ohľadu zahraničia úplne bezcenný. Ale musí sa prejaviť ako spontánna ozvena vnútornej potreby samého národa, ktorý chce žiť a preto chce byť vážený všetkými susedmi.

Prvá príležitosť k takémuto spontánnemu prejavu národa dáva sa týmito voľbami a je preto prirodzené, že každý Slovák, ktorý to dobre myslí so svojim národom, pričiní sa k tomu, aby tento prvý prejav národa niesol na sebe všetky známky jednotnosti, vnútornej konsolidácie, aby bol teda čím impozantnejší.

Našich drahých ruských bratov ubezpečujem, že v slobodnom Slovensku budú mať zabezpečené všetky práva, ktoré im patria podľa zákona Božieho a prirodzeného. Budú tu mať možnosť nehatene ho rozvoja na poli hospodárskom, sociálnom, kultúrnom i politickom. Budú mať teda všetko, aby sa tu cítili ako doma, ako sa tu cítia doma Slováci a ostatné národy.

[Nesmieme trpieť a nestrpíme úklady proti celistvosti Slovenska. Všetky takéto úklady boli by beztak márne, ale kto by sa ich dopustil, dostal by sa nie po Poprad, ale skôr do Davy. Zo Slovenska ani piaď zeme viac nikto neodtrhne. Ak tu budú zmeny územné, tak môžu byť len prospech náš. Nám žičí pohraničný vývoj, ale najmä sila, čoraz väčšia sila zjednoteného národa a zjednoteného obyvateľstva Slovenska. Toho si treba uvedomiť, tohto sa držať a vtedy nebude medzi nami nikdy rozbrojov, lež bude tu vládnuť vzájomná láska a spravodlivosť! Áno, spravodlivosť je náš program! A láska! Lebo všetko čo robíme, robíme nie z nenávisti k iným, ale z lásky k svojeti, k svojmu národu, ktorý chceme, aby bol veľký v spravodlivosti voči iným a veľký vo vypnutí všetkých svojich síl v záujme všeobecného svojho rozvoja, veľký v obetiach za pokoj a blaženosť všetkých svojich príslušníkov.

Prv, než sa rozozvučia zvony vianočných sviatkov, prv, než si začneme vzájomným želaním priať šťastlivé vianočné sviatky, prv, než sa naplnia slovenské príbytky vianočnou atmosférou, sláva Bohu na výsosti a pokoj ľuďom dobre vôle - nech prinesie zlatá nedeľa volebná slovenskému národu pokoja duší slovenských z povedomia zjednotenosti, nech mu prinesie dobrú vôľu v plnení svojho poslania na tomto území a nech mu prinesie teplé zabezpečené prístrešie vo svojej krajine pre všetkých, ktorí s ním v pokoji, v láske a v svornosti chcú spolunažívať.]1

Zlatá nedeľa slovenská nech nás premení na Slovákov zlatého srdca, ktorí všetko dajú za šťastlivý národ slovenský.


1 ↑ Vyznačený text sa nachádza v Národných novinách. V Slovenskej politike sa uvádza: ... ostatné národy. Z vlastnej histórie vieme, čo znamená krivda, páchaná na národe, čo znamená utlačovanie národa, ale vieme i to, že každá krivda sa pomstí. I Slováci, i Rusíni sme národ tej istej viery, veríme v jedného Boha, v našich žilách koluje slovanská krv, máme jeden cieľ, ale i jedného nepriateľa v židomarxizme, sme jeden na druhého utisnutí, preto musia byf naše národy spájané a zjednotené v láske, v úprimnom bratstve. Je náhodou, že voľby do prvého zákonodarného snemu slovenského konajú sa práve v nedeľu, ktorú naša pospolitosť nazýva „Zlatou nedeľou“! Ale nieje bezcenné, ako všetko čo je náhodilé, to poučenie a povzbudenie, čo z tejto súvislosti pre nás všetkých plynie. „Zlatá nedeľa“, posledná to nedeľa pred vianočnými sviatkami, znamená pre jedných radostnú starosť, aby obstarali vianočné darky pre svojich milých, pre druhých znamená príležitosť hojného obchodu a tak je teda zase radostnou udalosťou pre obchodníkov. A pre štát – je zlatá nedeľa veľkodušným uvoľnením platných predpisov o nedeľnom odpočinku v záujme hladkého prevedenia vianočného trhu, aby bola radosť všetkých plná. Prajem národu slovenskému, tak veľmi skúšanému, aby nedeľa voľby do prvého zákonodarného snemu slovenského bola skutočnou „zlatou nedeľou národa slovenského“. Zlatá nedeľa slovenská ...

Slovák uvádza: Predseda vlády vo svojej reči spomenul, že vláda slovenská plní iba vôľu národa, kráča po zákonitej ceste a spravuje slovenské veci na základe platných zákonov v duchu najvyšších záujmov slovenského národa. 18. december, deň voľby do prvého zákonodarného snemu slovenského, znamená termín, keď slovenský národ má prejaviť svoju vôľu, má povedať svoje slovenské slovo, má spontánnym prejavom jednotne a pozitívne zaujať stanovisko k práci vlády, ktorá zachraňuje národ, zachováva mu najvyššie hodnoty. Reč slovenského národa bude jasná na všetky strany, bude radostná, zlatá, vianočná. 18. december žiarou zlatých písmien bude hlásať svetu, že tu pod Tatrami žije národ jednotný v odhodlanosti, bude žriedlom slovenskej sily a pokoja, dobrej vôle plniť svoje poslanie na tomto území. Predseda vlády vo svojej reči poznamenal, že budeme spravodliví voči Nemcom i Maďarom. Reč slovenského národa bude spravodlivá a bratská voči bratom Slavianom karpatoruským, ktorí budú mať v slobodnom Slovensku zabezpečené všetky práva, ktoré im patria podľa zákona Božieho a prirodzeného. Slovenská vláda nebude robiť rozdiel medzi Slovákom alebo Rusínom pri stavbe nových ciest, pri stavbe základov nového Slovenska. Budeme si rovní v prácach i povinnostiach. Všetko čo robíme, robíme z lásky k svojeti, svojmu národu, ktorí chceme, aby bol veľký v spravodlivosti voči iným a veľký vo vypätí všetkých svojich síl v záujme rozvoja, veľký v obetiach za pokoj a blaženosť všetkých svojich príslušníkov.


Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 177, s. 1, Národ slovenský; tiež Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 290, s. 1, O zlatej nedeli národa slovenského; Slovák, r. 20, 1938, č. 288, s. 1, Spravodlivosť všetkým; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 214, s. 1, Zlatá nedeľa slovenského národa.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore