Klikni pre podrobnosti...

Vo svojej reči sa zapodieval predovšetkým otázkou kapitálu, kapitalizmu a kapitalistov na Slovensku. Ako sme sa zbavili fikcie jednotného československého národa, tak nikdy nepripustíme, aby sme aj v budúcnosti upadli do hocijakého otroctva. Nikdy viac nechceme slúžiť cudzím a vždy budeme slúžiť len Bohu a slovenskému národu. Nové, v jednej politickej strane zjednotené, ucelené a v národnom povedomí zocelené Slovensko, toto je náš cieľ v týchto voľbách.

Potom vyslovil predseda vlády potešenie, že medzi zhromaždenými Slovákmi vidí aj zástupy bratov Nemcov, ktorí stáročia tu žijú s nami a ktorí, sami horúci a zanietení nacionalisti, vedia bojovať s nami nacionalistami, aby na Slovensku vládol všade a vo všetkom národný cit a národný charakter. Nové Slovensko bude sociálne, ale nie socialistické. Kým socialistické Slovensko triedilo národ a viedlo Slováka proti Slovákovi, zjednotené Slovensko sociálne, zjednocuje všetkých, zamestnancov a i robotníkov, na podklade spoločného záujmu: hmotného i mravného blahobytu slovenského národa. Toto nové, sociálne a nie socialistické Slovensko bude hojiť rany, ktoré ešte sú, bude odstraňovať biedu, ale nebude vychovávať darebákov zo všelijakých fondov a podpôr nezamestnanosti. Nové Slovensko bude dávať ľuďom prácu a nie almužnu. Národné, zjednotené a sociálne Slovensko bude, lebo musí, dávať prácu, čoby peniaze spod zeme vyhrabalo, každému, aby si každý poctivou robotou zaslúžil svoje živobytie. Teda práci česť! Toto bude heslo nového, sociálneho Slovenska. Nové, zjednotené Slovensko, keď chce a musí dávať svojim občanom prácu, potrebuje na to kapitál, ale nepotrebuje kapitalistov. Nie každý človek, ktorý má kapitál je aj kapitalistom v tom odióznom zmysle slova. A nové Slovensko musí vychovávať ľudí aby neboli kapitalistickými krvižížnivcami. Kapitalista je človek, ktorý má peniaz, ale upotrebuje ho len na osobné obohacovanie a nie pre záujem všeobecný. Kapitalista je človek, ktorý hodí svoj peniaz do podniku, ale drží ho tam len dotiaľ, kým mu to nesie úroky. Takýto človek vedel sa spojiť i so samozvanými vodcami robotníctva, jemu prišli vhod i štrajky, aj z nich vedel vytĺcť osoh na úkor robotníctva. Takýchto kapitalistov trpieť nebudeme! Povedal som, že nie každý človek, ktorý má kapitál, j e aj kapitalista, ale musíme všetkých ľudí, majúcich kapitál prevychovať, aby prestali byť kapitalistami, poťažne aby sa nimi nestali. Akou líniou pôjdeme teda ? Kto má kapitál, nech ho obracia, nech ho dáva robotníctvu, nech sa uspokojuje so slušným občianskym ziskom. Poznám aj na Slovensku takých kapitalistov, ktorí nie sú kapitalistami v tom nenávidenom zmysle slova, ale ktorí sa statočne starajú o živobytie celých stovák, ba tisícov robotníctva – toto nie sú kapitalisti, ale statoční pracovníci pri budovaní nového Slovenska.

Nové Slovensko nie je proti kapitálu, ale je proti nesvedomitým kapitalistom, ktorí by chceli držať Slovensko i naďalej v otroctve. Toto sa vzťahuje aj na cudzí kapitál, či český, či nemecký, či akýkoľvek iný. Kapitál môže na Slovensku pracovať, môže tu i slušne zarábať, aleje povinný slúžiť predovšetkým Slovensku a záujmom slovenského národa.

Nové, zjednotené, národné a sociálne Slovensko pôjde dopredu za svojou rázovitou slovenskou kultúrou a za kresťanským programom. Nie sme a nebudeme vyznávačmi imperialistického nacionalizmu. Náš nacionalizmus je mravná sila, ktorá nás viaže k slovenskému kmeňu a tradícii, ktorú pestovali naši otcovia. Náš nacionalizmus nie je biologický pud, ale mravný charakter, nieje nenávisť k nikomu, ale horúca láska k svojeti. Táto naša svojeť, to je naše kresťanské vierovyznanie, naše slovenské národné povedomie, naša reč, naša národná írečitosť, naše Slovensko. Ako kresťania budeme sa riadiť predpisom toho, ktorý nás učí: „Miluj blížneho ako seba!“ Áno, my hlásame toto prikázanie a tvrdíme, miluj blížneho, každého miluj, ale predovšetkým miluj seba a tých druhých tak ako seba! Náš nacionalizmus nám káže v plnom rozsahu uplatniť heslo „Slovensko Slovákom“. Často nám vyčítajú naši protivníci, že vyhadzujeme ľudí a zbavujeme ich chleba. Tým však, že teraz odčiňujeme krivdy na Slovákoch páchané, nedopúšťame sa sami krivdy. My za šafárenie predošlého režimu nemôžeme! Je nesporné, že slovenský chlieb patrí predovšetkým Slovákom. Keby pritom slovenskom chlebe nesedelo toľko protekčných ľudí, pousadzovaných k nemu bývalými politickými stranami, nemuseli by sme dnes od tohto slovenského chleba odsácať nikoho. Niektorými boľavými zásahmi slovenskej vlády nie je teda dezavovaný náš kresťanský program, ale ten 20-ročný režim, ktorý bol proti nám. Odovzdávanie, vracanie slovenského chleba Slovákom nie je protikresťanský a protikatolícky čin, ale naopak, čin najkresťanskejší, podľa zásady: Každému, čo mu patrí, teda Slovákovi slovenský chlieb! Veď katolicizmus neznamená len kostol, sakristiu, modlitbu, ale i chlieb, prácu a boj o prácu a chlieb. A ten katolicizmus, ktorý doteraz tvoril chrbtovú kosť autonomistickej ideológii, ten bude i naďalej spoľahlivým základom slovenského národa, lebo vie aj bojovať, aj odriekať sa.

Za tento program, za takto chápané nové Slovensko ideme teraz do volieb. Márne sú všetky očakávania protivníkov, že dnešný režim sa zvrtne. Nikdy viac! Lebo zjednotené Slovensko si zvolí o týždeň prvý zákonodarný snem, to toľko znamená, že od zvolenia tohto prvého zákonodarného snemu, Slovákovi nikto iný okrem Boha mu zákony dávať nebude, len on sám sebe.

Potom predseda vlády oslovil prítomných Nemcov v nemeckej reči a povedal im asi toto: V tomto boji, ktorý vedieme za práva slovenského národa, zdravím srdečne i nemeckých bratov, ktorí tu po stáročia žijú s nami a teraz s nami pochodujú. Nedávno mi Maďari, ktorí tiež žijú na Slovensku, povedali, že závidia Nemcom, že sme im dali toľko práv a vyčítajú nám to. Ja som im povedal: Poďte s nami, ako idú naši Nemci s nami a budete mať tie isté práva!

[Po tomto prívete, adresovanom Nemcom, pokračoval dr. Tiso, zas po slovensky: Pôjdeme domov utužení slovenským povedomím: Slovák som a Slovák budem a ako Slovák budem na dnes týždeň hlasovať na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu! Samostatný prejav slovenského národa je slovenský snem a slovenský snem je základ slovenského štátu. Buďte hlásateľmi tohto nového Slovenska, prebudeného, idúceho za ideálom slovenského štátu. Nech nám Pán Boh pomáha!]


Slovák, r. 20, 1938, č. 283, s. 1, Generálna prehliadka slovenskej sily a jednoty; tiež Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 285, s. 1, Predseda Tiso o kapitále, kapitalistoch a o kapitalizme; Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 51, s. 1, Generálna prehliadka slovenskej sily a jednoty; Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 172, s. 3, Nové Slovensko bude sociálne, ale nie socialistické; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 209, s. 1, Nové Slovensko bude dávať prácu, a nie almužnu!

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore