Klikni pre podrobnosti...

Národ slovenský prežil v posledné týždne takéto diametrálne protichodné póly svojho národného života: dožil sa víťazného splnenia nielen svojho dvadsaťročného politického boja, ale i splnenia stáročných snov a túžob: prevzal správu svojich vecí do vlastných rúk a začína budovať svoju vlastnú štátnosť. Súčasne s týmto radostným ožiarením slovenského neba a s týmto epochálnym úspechom postihla slovenský národ bolestná operácia, ktorá krájala jeho územie a odlomila mohutný konár z jeho národného kmeňa.

V tomto položení ukázal sa byť slovenský národ opravdivým národom so živým národným povedomím. Národné povedomie slovenské, postavené pod skúšobný tlak úspechu a katastrofy, dokázalo sa byť jednako úprimným, vnútorným a činorodým.

Pochybovalo sa často a urputne o tom, či vôbec jestvuje slovenské národné povedomie, lebo veď pochybovalo sa o tom, či vôbec jestvuje národ slovenský. Na národné pohyby na poli kultúrnom a politickom hľadelo sa tak, že sú to len vlnobitia agitácie ambicióznych jednotlivcov, ktoré však nemajú nič spoločného s dušou más slovenského ľudu.

Pod skúšobným tlakom udalostí prejavuje sa slovenský nacionalizmus v takom prirodzenom formáte, že je to neodškriepiteľným dôkazom jeho svojráznosti. Kto videl náš národ jasať a tešiť sa, kto videl Slovákov robiť politickú revolúciu s ožiarenými tvárami a so spevom na perách, a kto videl Slovákov smútiť nad stratou slovenského územia a pozoroval ich zármutok nad stratou slovenských duší, musel vydať svedectvo, že národné povedomie slovenské je živou dušou slovenského kolektíva, ktorá žije, lebo cíti a reaguje. Slovenský nacionalizmus dokázal sa byť nielen frázou, s ktorou narába demagógia, ale hlbokým citom zachvacujúcim celú bytnosť príslušníkov slovenského národa.

Slovenský nacionalizmus je sociologická skutočnosť, s ktorou musí počítať každý, kto má so slovenským územím a s ľuďmi na ňom bývajúcimi akékoľvek plány.

[Ale pod tlakovou skúškou posledných udalostí predstavil sa slovenský nacionalizmus ešte aj v inej forme. Kto videl našich Slovákov ponáhľať sa tvoriť národné výbory a gardy na ochranu spoločenského poriadku a národného majetku, kto videl ochotu našich vojakov stáť na hraniciach k obrane rodnej zeme, kto pozoroval živelný výbuch odporu našich krajanov Oravcov a Spišiakov proti zaberaniu otrhanej slovenskej chalupy, ten musí vydať svedectvo o tom, že slovenský nacionalizmus nieje len cit, ale že je to bohatý zdroj životnej energie nepredvídanej hĺbky a nevyčerpateľných možností. Doba od 6. októbra je legendárnym manifestačným prejavom slovenského nacionalizmu, národ a jeho budúcnosť zaujímali len prvé miesto všade a vo všetkom.]1

Na činorodý nacionalizmus slovenský obracia sa slovenská vláda, majúca na mysli povinnú starosť o tých našich bratov a sestry, ktorí odtrhnutím územia od krajiny Slovenskej stratili svoje živobytie. Táto povinnosť priamo plynie zo slovenského národného povedomia, ktoré je prirodzenou hranicou uplatnenia lásky k blížnemu. K tejto všeobecnej kresťanskej povinnosti, ktorá vo vianočný čas i v normálnych pomeroch koná svoju už obvyklú dobročinnosť, pridružuje sa teraz volajúci hlas činorodého slovenského nacionalizmu, aby sme vybrali svoju účasť z uľavenia bolesti našich krvných bratov každý, kto sa Slovákom cíti. Slovenská vláda, keď započína túto spoločenskú akciu na zmiernenie biedy našich utečencov z obsadeného územia, nemá na mysli predovšetkým len získanie hmotných prostriedkov, veď tieto by si mohla a vedela zadovážiť aj jednoduchším spôsobom, ale chce touto akciou dať svetu príležitosť poznať intenzitu slovenského nacionalizmu, dávajúc príležitosť prejaviť sa, dáva mu možnosť zvrúcnenia a prehĺbenia. A takéto prejavy slovenského nacionalizmu potrebuje svet i sám tento nacionalizmus. Potrebuje ich svet, aby sa presvedčil, že pri Dunaji a pod Tatrami žije národ, malý síce na počet a chudobný na technickú výzbroj, ale bohatý na prehĺbené národné cítenie, ktoré spája všetky jeho vrstvy v dojemnom súzvuku obetavej práce všetkých za blaho slovenského národa.

Potrebuje tohto činorodého prejavu slovenskej pospolitosti svet našich odtrhnutých zahraničných Slovákov, ktorí v svojom babylonskom zajatí smutno sedia pri brehoch slovenských riek a odložiť musia harfy slovenskej piesne, umenia a politickej slobody, aby títo, vidiac mohutné pohnutie sa z činorodého slovenského nacionalizmu v prospech svojich nešťastných bratov utvrdili sa v tom presvedčení, že žije tu obstrihaný síce, ale k svojej národnej pospolitosti jednako len zachránený národný celok slovenský, ktorý nezabúda na zväzok krvi a na jeho príkazy a že sa na tento národný slovenský celok môžu oprieť v svojej borbe o záchranu svojej etnickej samobytnosti.

Potrebuje tohto činorodého prejavu slovenského nacionalizmu i naša pospolitosť, aby sme si pripomínali životnú potrebu jestvovania slovenského nacionalizmu činov a obetavých skutkov. Minula doba medzinárodných hesiel a fráz a začína sa éra činov za národ. Nie údajné zásluhy minulosti, nie bengálové reči, ale z vrelej lásky národu pochodiace skutky budujú a zachránia národ. Aby sa národný cit slovenský premieňal v sústavnú sériu činov a systematickej práce za národ – chce vláda slovenská docieliť i touto slovenskou akciou v prospech našich slovenských utečencov – a preto počíta s tým, že sa tejto akcie zúčastní každý, kto ako Slovák cíti. Boh zaplať!


1 ↑ Vyznačený text Národnie noviny neuvádzajú

Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 166, s. 1, Pod Tatrami žije národ, bohatý na prehĺbené národné cítenie; tiež Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 279, s. 1, Náš nacionalizmus musí byť činorodý; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 203, s. 1, Chorý necíti svoje bolesti, chudobný zabudol na svoju biedu...

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore