Klikni pre podrobnosti...

Osudy slovenského národa dostali sa do slovenských rúk vo chvíli, keď 20-ročná politika priniesla štát k úplnému rozkladu tak na poli vnútornom, ako aj, a to predovšetkým, na poli medzinárodnom. Slovenská vláda mala možnosť zachrániť len to, čo sa ešte pre slovenský národ zachrániť dalo. O tom najlepšie svedčia slová ministra zahraničných vecí Nemeckej ríše von Ribbentropa, ktorý mi dnes vo Viedni povedal toto: Mníchov vás, Slovákov, zachránil pred veľkou katastrofou, pred úplným rozdelením, pred úplným rozkúskovaním.

Nebyť mníchovskej dohody, boli by sa vrhli na vás záujemci zo všetkých strán, rozkúskovali vás, boli by vás roztrhali, a preto čo dnes máte, môžete ďakovať mníchovskej dohode. Na poli medzinárodnom museli sme napäť všetky sily, aby sme pre slovenský národ zabezpečili takú územnú základnicu, na ktorej sa môžeme v každom ohľade dostatočne vyvíjať. Právom sme dúfali, že sa nám podarí dosiahnuť z hľadiska etnického spravodlivé riešenie a že hranica slovensko-maďarská určená bude v duchu dohody mníchovskej. No, nestalo sa tak vo všetkom. Zodpovednosť za to padá predovšetkým na tých politikov, ktorí za posledných 20 rokov rozhodovali bez našej účasti a vôle o našom osude. Tak sme sa stali obeťou nespravodlivosti. Preto náš národ, i keď nie vlastnou vinou, stal sa objektom, predmetom, dostal sa do položenia, v ktorom rozhodovalo sa o ňom ako o porazenom nepriateľovi. A teda proti nemu, často i v rozpore s princípom etnickým. Veľmoci rozhodli: nič sa nedá robiť, iba skloniť hlavu a pracovať. Ale nikto nám nemôže zabrániť, aby sme celému svetu neoznámili, že na slovenskom národe spáchaná bola veľká krivda. Veď pokiaľ podľa diktátu trianonského sotva šesť procent maďarského národa muselo žiť na Slovensku, zatiaľ podľa novej úpravy hraníc Slovenska takmer 20 procent slovenského národa bude musieť žiť v Maďarsku. Slováci a Slovenky! Dnes vo Viedni arbitrážna komisia, ktorej bolo predložené určiť hranice Slovenska, upravila naše hranice voči Maďarsku a zároveň poskytla nám úplné garancie našich nových slovensko-maďarských hraníc. Týmto činom dosiahli sme dlho a netrpezlivo očakávanú istotu. Táto istota zaručuje všetkým obyvateľom Slovenska, že ich osobné a majetkové práva nebudú nijako naštrbené. Táto istota značí pokoj. Preto vyzývam vás v mene slovenskej vlády, aby ste postupovali presne podľa úprav nadriadených úradov. Právna bezpečnosť na územiach, ktoré budú odstúpené, je zaistená, a to všetkým občanom bez rozdielu. V záujme pokoja prikazujem: všetci štátni a verejní úradníci nech sa spravujú podľa dispozícii svojich nadriadených úradov. Rozhodne nech neopúšťajú svoje miesta a nech vyčkajú bližšie podrobnejšie pokyny.

Súkromníci, roľníci, obchodníci a tak ďalej, nech sa nedajú zviesť k panike, nech neopúšťajú svoj majetok, lebo všetci obyvatelia odstúpeného územia budú môcť optovať, takže niet príčiny k prenáhlenému odchodu. Na toto upozorňujem aj našich slovenských kolonistov6 v maďarskom etnickom území. Slovenská vláda zaručuje všetkým obyvateľom primeranú pomoc a ochranu. Obraciame sa na vás, Slováci a Slovenky, aby sme vás ubezpečili, že i na zmenšenom Slovensku nájde sa pre každého z vás živobytie. Národohospodárski naši odborníci nás ubezpečujú, že na zmenšenom území budeme v každom ohľade sebestační. Niet teda žiadnej príčiny k malomyseľnosti. Očistení od cudzích živlov budeme môcť vo svojskom domove úplne po svojsky žiť. Slovenská vláda zariadi všetko, aby sme teraz, keď už presne vieme rozsah svojho územia, presne stanovila podmienky nového nášho štátneho zariadenia, v ktorom, dá Boh, budeme spokojne žiť nielen my sami pre seba, lež budeme mravnou podporou pre tých našich bratov a sestry, ktorí sú rozhodnutím italsko-nemeckej arbitráže od nás odtrhnutí. Prosím vedúcich činiteľov týchto našich bratov, kňazov, učiteľov, advokátov, lekárov, inteligentov vôbec, aby zostali medzi odtrhnutými našimi bratmi, aby títo v nich mali i naďalej svojich roduverných vodcov a radcov. Odtrhnutá ratolesť nesmie uschnúť,7 ba obživenie pre našu ratolesť musí priniesť obživenie bratom našim už dávnejšie v Maďarsku žijúcim.8 Môžu nás rozdeľovať hranice, duch náš bude však spoločný, a tento spoločný duch bude nám zárukou, že národ slovenský nezahynie.


Zvukový archív Slovenského rozhlasu, sign. AF 2301; tiež Slovák, r. 20, 1938, č. 251, s. 1, Niet príčiny k malomyseľnosti!; Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 45, s. 2, Niet príčiny k malomyseľnosti!; Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 140, s. 2, Na slovenskom národe bola spáchaná veľká krivda; Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 254, s. 2, Národ slovenský nezahynie!; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 177, s. 1, Niet príčiny k malomyseľnosti!; Slovenský robotník, r. 17, 1938, č. 39, s. 2, Hore srdcia!

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore