Klikni pre podrobnosti...

O význame 6. októbra hovoril nasledovné:

Šiesty október 1938 napravil veľký historický a etnografický podvod, ktorý spáchali známi činitelia centralistickí na pôvodnom texte Martinskej deklarácie. Šiestym októbrom naveky bol vypudený nielen z povedomia Slovákov, ale i z frazeológie politickej pojem jednotného národa československého. Ako sa vedeli všetci do úvahy prichádzajúci politickí činitelia slovenskí dohodnúť na budúcom jednotnom postupe, tak vyrazilo z duše všetkých Slovákov povedomie, že sme samostatným suverénnym národom slovenským a nie žiadnou vetvou národa československého.

Takto prebudený slovenský národ vzal správu svojich vecí do svojich rúk a predstavil sa svetu ako mladistvý konštruktívny činiteľ, ktorý nestrpí žiadnu cudziu ideológiu vo svojom strede, preto vyvrhol zo svojho lona komunistickú ideológiu.

Slovenský národ predstavil sa ako otvorený bojovník, ktorý nestrpí nijaké tajnostkárstvo a pokrytectvo, preto sa zbavil podzemnej organizácie slobodomurárskej.

Slovenský národ chce byť vzorom riešenia národnostných otázok a preto veľkodušne upravil svoj domáci pomer k Nemcom, k Maďarom a Rusínom zriaďovaním úradných inštancií pre ne.

Ďalšia otázka bola, aký pomer mieni zachovať Slovensko k svojim susedom. Predseda vlády odpovedal:

Slovenský národ svoj pomer k susedom chce mať zabezpečený na dlhé, dlhé veky, a preto stavia sa na jediný základ spravodlivosti oproti všetkým, ale i oproti sebe. Práve preto prijíma princíp etnografický v celom rozsahu, ako ho ustálila mníchovská dohoda, lebo v tom vidí záchranu svojej etnografickej jednoty.

Ohľadom rokovaní o slovensko-maďarskej hranici a o tom, v akej fáze je táto otázka, vyhlásil dr. Tiso:

Podrobili sme sa arbitráži dvoch veľmocí, spoliehajúc na skúsenú blahovôľu a spravodlivosť Nemecka voči Slovákom a v nádeji, že fašistické Taliansko bude oproti nám uplatňovať spravodlivý etnický princíp.

Oproti Maďarsku bránime len svoje a dovolávame sa ďalšieho rokovania dvoch delegácií maďarskej a slovenskej. Ako v Komárne sme opätovne vyhlásili, tak i teraz znova prízvukujeme, že rokovanie o slovenskom území pokladáme za vec čisto slovenskú, o ktorej má rozhodovať výlučne vláda slovenská. Preto nie sme ochotní nasledovať Maďarsko na koľaji, ktorú aj namierilo do Prahy, presunujúc vyjednávanie do interných diplomatických rámcov pražského ministerstva zahraničia.

Pán ministerský predseda dr. Jozef Tiso, kým diktoval nášmu redaktorovi tieto slová, súčasne rýchlym tempom prezeral noviny, poštu, dával telefonické úpravy, podpisoval aktá. Tak to ide od rána do noci a tak to ide deň čo deň od 6. októbra. Pracuje vo svojej úradovni vo vládnej budove, kde okrem povinnosti predsedu vlády, ktoré sú v tomto prípade vzhľadom na hranice mimoriadne ťažké, prijíma deputácie zo všetkých strán Slovenska, dáva sa informovať o žiadostiach ľudu, všíma si a rýchle napravuje chyby, ktoré sa kde-tu stali v tomto zimničnom tempe, pri budovaní slobodného Slovenska. Drží ruku na pulze národa, bráni záujmy slovenské v boji a pozostatkami centralistov, bráni územie slovenské, cestuje po zahraničí, chodí na zhromaždenia doma a pri tom všetkom je stále svieži, usmievavý. Slovensko má v čele muža pravého, energického, z ktorého úst ako posolstvo k 30. októbru ozaj povolané zneli slová:

Zjednotený národ vo svojom mladistvom rozbehnutí sa rozmysleným postupom zariaďuje si domov na nových základoch, ale v duchu svojich dejín a v duchu hlinkovskom tu doma a týmto svojim postupom získava si sympatie svetovej verejnosti.

Príkaz dňa i pri slávnostiach 30. októbra i pri všetkej práci je to Hlinkovo: jednota!

Takto volá predseda prvej slovenskej vlády všetkých Slovákov do jednotného národného frontu. Počúvnime jeho volanie a všetci si staňme pod jednu zástavu, pod Hlinkovú zástavu.


Slovák, r. 20, 1938, č. 248, s. 1, Prečo hľadá Maďarsko útočište v Prahe?

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore