Klikni pre podrobnosti...

Podal stručný obraz plánov a rozpočet s ľuďmi, ktorí na Slovensko nepatria a ktorí za vernú službu Prahe nahromadili ťažké milióny do bezodných válovov a hlbokých vreciek. Neadresoval však slová tieto len na miestnych zbohatlíkov, ktorých, pravda, máme aj v Bánovciach, ale aj na ľudí, ktorí dosiaľ zastávali vysoké úrady s kvalifikáciou napríklad obuvníckou, brusičskou, debnárskou atď.

– Hovoril, že skoro príde čas, v ktorom sa vráti každý k svojmu povolaniu, remeslu. Reč p. min[isterského] predsedu mala ráz viac miestny, preto mnohí tam prítomní cítili sa zaiste nie najpríjemnejšie. V svojom prejave ďalej načrtol, akými prostriedkami pracovali pražskí velikáši proti záujmom Slovenska – národa a proti jeho vodcom, ba aj príslušníkom. Vyhlasovali nás za maďarónov – povstalcov – buričov – všivákov – žobrákov a dávali nám mená, ktoré mravne a nábožensky založený človek ani len v mysli neprechováva. Ja som im bol vlastizradcom – Maďarom, a takto ma aj mnohí z vás nazývali. Ďakujem Vám – konali ste verne svoje poslanie podľa rozkazov Čechov – boľševických pražských pánov. Pýtam sa vás, kde sú tí páni – kam ušli, čo nás vyhlasovali za zradcov národa, štátu? Prečo nezostali doma? Prečo nie sú tu a nebránia hranice – život národa a štátu? [Obecenstvo veľmi pohotovo odpovedalo: Mali plán a tiež eroplán]. Odišli – išli za hlasom svedomia, ktoré sa v nich ozvalo, odišli, aby vyhli zaslúženému trestu. Drahí moji – Tiso je však tu – ten neodišiel. Stojí tu medzi vami, lebo vždy je váš, a to z celej hĺbky duše len váš a bude nepoddajné brániť i za cenu života i slobody náš najdrahší národ slovenský. [Obecenstvo volá: Sláva nášmu Tisovi! Sláva – sláva – sláva!] Tiso je tu a on, v očiach Čechov a čecho-žido-boľševikov najväčší nepriateľ a hubiteľ slovenského národa – ide brániť a už aj bránil hranice Slovenska práve proti Maďarom. [Slávyvolanie a dlhé tlieskanie.] Vidíš národe, tak sa časy menia a tu máte dôkaz toho, kto pracoval čestne, svedomite a kto myslel s národom dobre. [Obecenstvo: Tiso – Sidor – Ďurčanský, chránia národ slovenský.]1 Beneš – Hodža – Dérer – Ivanka a iní – národ milovali potiaľ, pokiaľ sa dal vykorisťovať a zavádzať, a dnes už nie sú tu, ale dali zbohom republike, lebo mali veľkolepé a veľkorysé plány. Národ je tu, národ tu aj večne bude, začo všetci prosme božiu Prozreteľnosť.


1 ↑ Skandovali sa aj iné heslá: Kto sa kŕmi našou kašou, nech hovorí rečou našou; Čo Slovensko bolí, doktor Tiso hojí; Sláva Tisovi – nášmu Otcovi, sláva Tisovi – nášmu Vodcovi.

LUPTÁK, Ľudovít. Bánovce nad Bebravou v boji o samostatnosť Slovenského štátu: Udalosti v dňoch 6. októbra 1938 – 20. februára 1939. Bánovce nad Bebravou: [s. n.], 1939, s. 16 - 17.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore