Klikni pre podrobnosti...

Bola to revolúcia, vyšľahnutie národného povedomia. Zmysel tejto revolúcie vidím v tom, že zvíťazila idea slovenského národa, aby žil slovenský národný organizmus. Zvíťazila idea, ktorú vštepil sám Boh do miliónov duší tých ľudí, ktorých osadil pod Tatrami, aby tu žili a pracovali. Božská idea zvíťazila nad ľudskými fikciami, ktoré sa pod ťarchou udalostí zrútili.

Toto víťazstvo budí v nás všetkých odhodlanie ísť, kráčať pevným krokom v ústrety krajšej budúcnosti. Ideu slovenského národa cez tisíc a potom ešte cez dvadsať rokov umele zatláčali. Boh ju vštepil do duší a ona sa chcela do výšky vyšvihnúť, viať veselo, ako tri farby slovenskej národnej zástavy bielo-belaso-červenej. K týmto trom farbám sa v minulosti prikladali iné farby: pred prevratom červeno-bielo-zelená a po prevrate tu červená, tam zelená, potom obe v rozličných kombináciách, spájali sa a zatieňovali slovenskú trikolóru, takže by sme pomaly už skoro ani neboli vedeli, z akých farieb sa skladá. Ale dnes jej farby jasne svietia a hrdo vlaje tu i všade po celom Slovensku zástava, štátna zástava Slovenskej krajiny!

V Žiline sa utvorilo spoločenstvo slovenských politických strán, ale to nestačí a pre budúcnosť by to neznačilo dostatočnú nosnú silu, keby sa k tomuto spoločenstvu nepridružilo spoločenstvo celého Slovenska, celého slovenského národa bez rozdielu a bez zbytku. Zjednotenie slovenského národa – toto je tá historická myšlienka, ktorá ako veľká hodnota prechádza z posledných dní a má byť nositeľkou nášho ďalšieho vývoja! Odteraz navždy musí prestať kultúrne a stranícke rozštiepenie národa. Kto by sa o niečo takého usiloval, toho by slovenský národ pokladal za svojho zakukleného nepriateľa a podľa toho by s ním naložil!

Politický boj slovenský národ už dobojoval. Novoutvorené politické spoločenstvo nesmie v národe umožniť ďalšie búrky rozkladu a musí sa svorne a jednotne postaviť proti tým, ktorí doteraz pracovali proti záujmom slovenského národa. Spoločnosť by pokladala za rozbíjača každého, kto by len sám chcel mať v nej slovo a žiadal by, aby ostatní len mlčali. Takáto spoločnosť by sa chytro rozišla. Naše politické spoločenstvo nesmie nikomu dať nijaké predpráva a nadpráva, nikomu nedať privilégium hovoriť za slovenský národ. Len ten má právo hovoriť za Slovákov, kto bojoval za ideu samobytnosti slovenského národa.

V spoločnosti sa doteraz uplatňoval falošný liberalizmus. Hospodársky život priviedol tento liberalizmus úplne do závozu, z ktorého sa len ťažko vybŕda; ale ešte horšie by bolo, keby sa tento lživý liberalizmus uplatňoval aj v živote národnom. Je rozdiel medzi liberalizmom a skutočným demokratizmom. Skutočná demokracia je rovnosť ľudí; meria podľa zásluhy a schopnosti, a nielen podľa čírej majority. Majorita môže byť hlúpa a nemusí mať pravdu. My držíme zásadu demokracie, lebo demokracia je kresťanská, ale nedovolíme ju infikovať marxistickými a socialistickými príveskami. Naša demokracia bude rešpektovať kvalitu, ale nie falošnú kvalitu dvadsaťročnej oligarchie, vybudovanej na centralizme.

Nové slovenské politické spoločenstvo musí sa zakladať na úprimnom stretnutí sa a na dohode. Hlinková slovenská ľudová strana prináša do tohto spoločenstva ideu samobytnosti slovenského národa, ktorá dnes víťazne razí si cestu po celom Slovensku a budí obdiv i v zahraničí. Táto idea musí byť základným kapitálom, základnou zložkou slovenského politického vývoja a Hlinková slovenská ľudová strana ju bude pestovať čo najintenzívnejšie. Slovenská verejnosť očakáva od Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, že bude túto ideu, ktorú v dobrých i zlých časoch vysoko držala umom, krvou i potom každodenného boja, opatrovať aj naďalej ako ohník a nedovolí ju zaniesť a zadusiť popolom cudzích ideológií.

Naši spoločníci si do nového života prinášajú rozličné hospodárske bašty a pevnosti. Nech si nikto nemyslí, že z týchto bášt bude môcť niekto strieľať na nás. Hospodárske pozície nebude naďalej možno spravovať proti ideám slovenského národa. Čo na Slovensku je: prírodné bohatstvo, hospodárske poklady, peniaze v bankách, všetko musí slúžiť slovenskému národu.

Slávnostné zhromaždenie! Zmysel posledných udalostí je víťazstvo idey národa slovenského. Toto musí byť jadro, z ktorého vyklíči celá naša budúcnosť a celý náš ďalší vývoj. Čo bude slúžiť slovenskému národu a čo mu bude na osoh, to budeme podporovať, čo by ho ohrozovalo alebo by mu bolo na škodu to budeme prenasledovať a deptať.

Slovenský národ svoj politický boj už dobojoval – v budúcnosti nebude už treba politických bojov. Bude treba práce kultúrnej a hospodársko-sociálnej. Toto bude základom ďalšieho budovania slovenského národa. Nikto asi nebude prekvapený, keď vyhlásim, že budúci náš život nebude sa zakladať na politických stranách, ale na pracovitých, tvorivých stavoch. Politické strany svoju úlohu už dohrali, daromné sú pokusy zachrániť ich rozličným preskupovaním. Zvíťazila idea národa a národ v budúcnosti nebude potrebovať stranícke legitimácie a farby – on má svoje víťazné farby a s nimi bude ďalej kráčať vpred! Národ bude potrebovať pracovníkov, ktorí budú slúžiť národu a nebudú chcieť z neho ťažiť.

Nechceme kopírovať nijaké cudzie vzory a ideme len za svojím zdravým pudom, keď vyhlasujeme, že musíme byť jednotní a nesmieme sa štiepiť na strany a skupiny. Pri tom nesmieme nikoho provokovať, lebo malý národ sa velikášstvom a namyslenosťou nikdy neudrží. Chyby minulosti boli práve v tom, že predošlí kormidelníci nášho politického života nahovárali sebe i národu, že okolo nás sa točí celý svet. My zavrhujeme toto velikášstvo a nechceme nič, ako plniť rozkaz Boha, ktorý, keď nás tu stvoril, káže nám aj tu žiť. Malý národ, ako je náš, môže svetu imponovať len svojou mravnou silou, kultúrou a charakterom. Z toho nasleduje, že táto i každá budúca slovenská vláda bude musieť pestovať mravný charakter slovenského národa. Už aj doteraz sa ukázalo, že túto hodnotu vedia rešpektovať aj v zahraničí a dúfame, že i v terajších zápasoch o zachovanie slovenského územia sa toto uznanie prejaví.

My sme aj v minulosti presne vedeli, čo chceme, ale bývalí kormidelníci nám nechceli veriť, že to myslíme úprimne a statočne. Tí naschvál zamotávali a komplikovali náš politický život, dávali možnosť existencie 28., ba i viacerým politickým stranám, ktoré, pravda, nikdy nevedeli a nemohli povedať priame slovo, lebo výsledok ich práce závisel od rozličných straníckych súručenstiev a kompromisov. I v tomto ohľade my sa budeme držať hesla: áno, áno, nie, nie! Naša reč bude priama, aby jej každý rozumel. Preto povieme: Zločin je zločin, i keď ho pácha uznaný politik, treba ho potrestať, a zásluha je zásluha, i keď patrí sedliakovi z chudobnej chalupy, a zasluhuje odmenu. Ani v demokracii, ani v nijakom inom režime nesmie a nemôže byť negligovaná kvalita, a preto my budeme každého honorovať podľa jeho kvality. Nestrpíme v národe privilegované kasty. Každý bude mať na národnej roli toľko miesta, koľko si obrobí.

Tieto slová adresujeme aj bratom Cechom. Viem o mnohých, ktorí statočne pomáhali a pomáhajú Slovensku. Povedz „nevďačník“ a povieš najhoršie o človeku, týmbôž o národe. Národ slovenský nie je a ani nebude nevďačný. Ale mám slovo aj k tým Čechom, ktorí pracovali proti Slovákom, a ďalej aj k čechoslovákom. Týmto pripomínam, že zvíťazivšia idea slovenského národa nemôže dávať mocenské prostriedky do rúk, ktoré by pracovali proti nej.

Ďalšie slová adresujem robotníckym vrstvám. Robotníkom začali niektoré živly nahovárať, že nová slovenská vláda sa utvorila bez robotníkov a že nepotrebuje robotníkov. Nie tak! Prvá slovenská vláda sa neutvorila bez robotníkov, ale bez tých zástupcov robotníctva, ktorí doteraz robotnícke masy od národného tela odvádzali. V budúcnosti nedáme nikomu príležitosť, aby pod akoukoľvek zástavou akejkoľvek internacionály odvádzal robotníctvo od celonárodnej pospolitosti! [Obrovské oduševnenie a volanie na slávu!] Robotník je rovnoprávnym a plnoprávnym členom slovenského národa. Robotníctvo i za krátkych štrnásť dní pocítilo, že teplejšie je v lone národa, ako rukoväť pod cudzou farbou za cudzie záujmy! Vodcom robotníctva nesmie byť odteraz ani Marx, ani Lenin! Jeho vodcom musí byť Kristus, lebo len od Jeho náuky môže očakávať spravodlivé riešenie svojich problémov. Keď skrachovali mnohé ideológie a heslá, neskrachovala, ba víťazne razí, si cestu vpred jedna idea a jedno heslo: Za Boha a za národ! Týmto heslom sa budeme spravovať. Týmto heslom my nerozsýpame rohy sľubov, ale kriesime národ, aby sme všetci v Bohu a skrze Boha pracovali na povznesení národa! [Mládež zborom kričí: V jednote je sila!]

Áno, máte pravdu, v jednote je sila, a táto jednota nám bude dávať silu, aby sme na Slovensku robili aj dobrú sociálnu politiku. Ale táto politika nebude socialistická, pretože táto bola všelijaká, len nie sociálna. My nebudeme stavať ľudí proti sebe, ale vychovávať ich k svornosti a porozumeniu. Naša sociálna politika bude vedená myšlienkou, že blahobyt jednotlivcov, vrstiev a celého národa bude závisieť predovšetkým od práce. A preto predovšetkým prácu všetkým! Nikto nebude môcť brať podiely z národného dôchodu bez zásluh a bez práce, či už pod titulom tantiém alebo podpôr. Len za prácu budeme dávať plácu. Ani nerozumné štvanie proti kapitálu nebudeme trpieť. Robotník nesmie pokladať kapitalistu za svojho nepriateľa, ale na druhej strane aj kapitalista si musí uvedomiť, že kapitál, ktorého on je len správcom, patrí národu, aby každému dal chlieb a prácu.

Slávnostné zhromaždenie! Zmysel udalostí, ktoré sa odohrali po tieto dni, dá sa vystihnúť takto: Zvíťazila idea národa, aby spojením všetkých zložiek národa žil a vyvíjal sa národ slovenský. Ak by som mal povedať program, nemohol by som ho vystihnúť stručnejšie. Ale k tomu treba ducha, treba sa dať všetkým dokopy, vysúkať rukávy a pracovať. Duch sa len duchom môže kŕmiť a posilňovať. Preto my chceme kŕmiť ducha národa Duchom Najvyššieho. Preto hlásame kresťanský svetonáhľad. Padnúť musia, ba už padli, rozličné cudzie teórie, len jedna bude stále žiť: slovenskosť a kresťanskosť. V tomto našom kresťanstve nech nikto nevidí osteň proti sebe. Kresťanstvo nikoho neničí, kresťan je predchnutý pozitívnou láskou k svojeti. Slovák nemôže byť iným, ako kresťanom. On v duchu Kristovom vidí zábezpeku svojej existencie. Duch kresťanský, ako nie je namierený proti nikomu, práve tak je zdôraznením nášho národného bytia. Kresťanského režimu sa nikto nemusí báť. Nebude siahať k retorziám, bude milosrdným, nebude sa opičiť po cudzích teóriách a vzoroch, ale keby sa mu prichodilo brániť, bude vedieť aj útočiť a vyženie zo skrýš všelijakých potuteľníkov. Kresťanstvo je láska k blížnemu, ale kresťanský režim bude vedieť aj zahnať všetko, čo pre národnú vospolnosť znamená nebezpečenstvo. Toto sme robili, aj keď sme zakázali komunistickú stranu, lebo sme chceli ukázať, že rozvrat nebudeme trpieť. To sme robili, keď sme rozpustili slobodomurárske lóže, lebo sme chceli dokázať, že v našom živote nebudú sa uplatňovať tajné kliky, ale len otvorenosť. Kto chce na Slovensku žiť, toho život musí byť služba slovenskému národu v duchu kresťanskom. V tomto duchu podávame ruku všetkým a voláme všetkých do práce.

Potom adresoval predseda vlády dr. Tiso niekoľko slov slovenským ľuďom z ohroženého pohraničia, vyzýval ich, aby príslušenstvo k národnému telu cenili viac, ako kus poľa alebo lúky a skončil: V tomto zmysle, ako som vám tu načrtol, dávajme dokopy každú tvorivú silu, aby ona nezaháľala, aby náš národ spolu s ostatnými národmi pracoval na blahu ľudstva v mene Božom. Za týmto cieľom pôjdeme!


Slovák, r. 20,1938, č. 243, s. 1-2, Ako vybudujeme nové Slovensko; tiež Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 44, s. 1 - 2, Ako vybudujeme nové Slovensko; Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 246, s. 2, Predseda vlády dr. J. Tiso o budúcnosti nového Slovenska; Robotnícke noviny, r. 35, 1938, č. 242, s. 1, Dr. Tiso vyhlasuje boj všetkým neľudákom; Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 132, s. 3, Predseda vlády v Banskej Bystrici; Slovenská pravda, r. 3, č. 169, s. 1, Stredné Slovensko manifestuje za slovenskú vládu; Slovenský robotník, r. 17, 1938, č. 43, s. 3, Aká bude sociálna politika na Slovensku.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore