Klikni pre podrobnosti...

Pripomínam vážne časy v akých žijeme. Po Mníchovskej dohode v Budapešti zvolali napochytro manifestáciu, kde hlavný rečník opovážil sa povedať, že Maďari prídu si zaujať Košice, „Eperjes“ a ostatné východoslovenské mestá. Vtedy som ešte nemal tušenia, že budem vodcom delegácie česko-slovenskej v Komárne. Ale pri zelenom stole už nepadlo z úst maďarských delegátov meno Prešova. To bolo preto, že naša delegácia bola jednotná, pod jednotnou slovenskou zástavou. Táto jednotnosť dopomohla k víťazstvu našich spravodlivých požiadaviek.

No musím zdôrazniť, že nie vláda zvíťazila, ale zvíťazil slovenský národ, ktorý vyzdvihol nás ako robotníkov nového Slovenska. Preto treba vítať národ, ktorý nechcelo uznať staré Uhorsko, ale ani centralistická vláda pražská. Nie vláda, ale národ je nositeľom moci.

Vláda musí slúžiť preto národu, aby žil v jeho etnografických hraniciach. Zákon dáva záruku, že všetko musí národu slúžiť. Vedený touto zásadou zákona a poriadku, staviame sa v čelo ľudí, ktorí slovenský národ uznávajú a žičia mu dobre.

Padla fikcia česko-slovenského národa so všetkými obavami, ktorými nás chceli odradiť od nášho boja. Dokázali sme práve v Komárne, že staviame štát Čechov a Slovákov a podkarpatských Rusov na mocné nohy, aby slúžil rozvoju oboch národov. Túto teóriu zo života nami vzatú obviňovali, že pod ňou tiahneme k Budapešti. Nikto nedožil sa väčšieho zadosťučinenia, ako my v Komárne.

Keby sme tam neboli my jednali, bolo by po poradách za niekoľko hodín. Maďarská delegácia utiekla, konštatujúc, že niet nádeje na dohodu.

No, aby sme my k 300 000 Slovákom, žijúcim v kultúrnej i národnej i hospodárskej porobe v Maďarsku prepustili ešte 400 000 slovenských duší, to sme si nemohli dovoliť. Nám je každá slovenská duša drahá a pôjdeme si ju kdekoľvek a pred kýmkoľvek brániť. Čo si môže dovoliť krajina rozsiahla, to nemôže si dovoliť malé Slovensko. Rozdávať územia nemáme z čoho. Nám sú hranice juhu a východu Slovenska posvätné.

Budeme rokovať ďalej a uisťujem Vás, že vláda vás v tomto nezradí. Keď sme v Žiline vyhlasovali samostatnosť a samobytnosť slovenského národa, vedeli sme, že padnú umelé priehrady medzi nami, a že jednotný národ vezme si moc do svojich rúk.

Na základe všeobecnej dôvery vašej zvolil som dnešný svoj postup, lebo je zákonitým. Zákon mi je svätým, preto jeho menom som previedol nekrvavú revolúciu na Slovensku a preto som išiel z rúk zákonnej vlády v Prahe prevziať moc zákonitej vlády pre Slovensko. Toto je odkazom každému kto myslí, že toto je prechodný stav.

Klaniam sa pred malým národom, čo vie revolúciu robiť s piesňou na ústach. V roku 1918 nastala sloboda, ale aj rabovačka. Pravá sloboda je strážkyňou poriadku, jedinú legitimitu nosí dnešná vláda. Držte sa zákonného postupu a nenarušujte občiansky poriadok. Lebo týmto poškodzovali by ste meno Slováka v cudzine. Právo naše máme v rukách my, ale musíme trpezlivo vyčkať pokojnejšie časy. Len človek neistý svojho práva dá sa strhnúť k násiliu. Isteže to znelo i zo slov Sidorových, aby vláde dali čas na usporiadanie vecí dobre a svedomité bez toho, aby zastal normálny chod. Dvadsať rokov na základe Pittsburskej dohody bili sme sa za autonómiu. V júni volali sme našich bratov amerických Slovákov, aby nám priniesli originál tejto dohody, Magnu Chartu našej slobody. Na jej podklade vypracovali sme náš ďalší program. Návrhom zákona suverenity slovenského národa zaistili sme si viac, ako sme si žiadali pred dvadsiatimi rokmi. Slovensko bude mať všetku výkonnú moc doma.

V budúcom prestavanom štáte spoločné ostávajú veci zahraničné, vojsko a financie. Spoločný bude aj prezident a ústredný parlament. Dnes už ostatné rezorty sú v Bratislave, čím Bratislava stáva sa treťou inštanciou. Treba ale pustiť sa do reorganizácie celého nášho ústavného poriadku. K tomuto pristúpili sme so súhlasom moci štátnej.

Prvou našou povinnosťou bude urobiť si spoločnú štátnu krajinskú ústavu. Z toho vidno, že úloha prvej slovenskej vlády je nesmierne vážna, ale verím, že vás, Slováci, nesklameme.

Pousilujeme sa vyhovieť denným potrebám nášho života.

Na základe zásady, čo Slovensko rodí, aké bohatstvo v sebe Slovensko ukrýva, musí slúžiť v budúcnosti slovenskému národu, slovenská vláda razí si heslo, že všetko musí slúžiť národu a nie žiť z národa. Keď hľadáme všetky ukryté zdroje pre zaistenie budúcnosti Slovenska, to nieje boľševizmus, to je restitucio-integrum.

Rany, z ktorých národ krvácal, musia sa čím skôr vyhojiť. Ožije vôľa slovenského národa, lebo každý z nás si uvedomuje, že Slovensko je skutočne celé naše.

Slovensko nestrpí teóriu, škodiacu jeho národnému organizmu, či je to už internacionála, alebo cudzí nám duch Marxa. Nie Lenin, ani Stalin, ale Bernolákov duch, Štúrov a Hlinkov duch ostávajú základnými piliermi slovenskej pospolitosti.

Očistený slovenský nacionalizmus nie je nenávistným, je pravým ohňom svojeti. Dožičíme každému, čo potrebuje pre kultúrny a hospodársky život, ale nikdy nestrpíme, aby Neslovák pracoval proti nám.

Vychádzame zo zásady, že lojalita za lojalitu, láska za lásku, ale prísna spravodlivosť rovnakou mierou pre všetkých.

Slovenský nacionalizmus v kresťanskom duchu chce budovať nové Slovensko, preto nestrpí korupciu a protekcionárstvo. Ruky našich úradníkov a verejných dejateľov musia byť čisté. Každému dostane sa odmeny iba podľa zásluhy. Svedomitú prácu odmeníme, ale krivdy pomstíme. To je program slovenskej vlády.


Slovenský hlas, r. 1, 1938, č. 238, s. 1, Slovenská vláda bude slúžiť ľudu a bude vykonávateľom jeho vôle; tiež Slovák, r. 20, 1938, č. 237, s. 1-2, Slovenská vláda pred ľudom; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 163, s. 1, Celé Slovensko je nám rovnako drahé; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 165, s. 2, Nech nikto nepočíta, že dnešný stav je prechodný.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore