Klikni pre podrobnosti...

Ružomberok

Predseda vlády dr. Tiso v odpovedi na prejav vrelú spomienku venoval vodcovi národa Andrejovi Hlinkovi a zdôraznil, že prvá slovenská vláda pokladala za svoju prvú povinnosť pokloniť sa jeho svetlej pamiatke. Vo svojej reči zdôraznil ďalej, že heslo „Za Boha a národ“, pod ktorým vodca národa Andrej Hlinka viedol národ do boja a pod ktorým národ zvíťazil, ostane i naďalej heslom slovenského života a verne podľa tohto hesla veľkého Andreja Hlinku bude i slovenská vláda bdieť nad mravmi a čistotou slovenského života a pôjde za fakľou a svetlom, ktoré on zapálil. Potom zložil hold sídlu veľkého a nesmrteľného vodcu národa...

Košice

O potrebe tejto slovenskej národnej jednoty hovoril. Spoločný boj, spoločná práca... zabezpečí Slovensku a slovenskému národu lepšiu a krajšiu budúcnosť. Jednotní v boji i v práci nevypustíme nikdy a nikdy viac vládu nad Slovenskom z rúk. Musí prestať i delenie sa na východ a západ a nesmie byť ani delenie národa na červených a zelených. Všetci sme jednotní, tvoríme jediný nerozdielny národ. V tejto absolútnej jednote, v tomto zjednotenom duchu je naša veľká sila, i keď sme národom malým. V jednom šíku, jednou zbraňou musíme ísť za zaistenie slobodného Slovenska. Slovensko má svoju vládu a táto je odhodlaná všetkými prostriedkami zaistiť podmienky života slovenského národa. Moc máme v rukách a slovenská moc sa bude uplatňovať. Nebude na Slovensku Slováka, ktorý by mal dosť príčin prejavovať nespokojnosť Len buďte vždy takto obetaví. ...

V ďalšej svojej reči predseda vlády dr. Tiso hovoril o prvých a najťažších prácach slovenskej vlády, o zabezpečovaní slovenských hraníc. Hovoril o veľkom úsilí slovenskej vlády, aby riešenie i tejto otázky malo pokojný priebeh. ...

... V odpovedi znova rozviedol do akých falošných koľají bol zahnaný život v našom štáte. Odklon od prirodzených základov k fikciám bolo to zlo, ktoré spustošilo náš domov. Vraciame sa teraz k prirodzeným základom a budúci život práve preto, že bude prirodzený, bude silnejší a trvácny. ...

Prešov

Predseda vlády srdečne poďakoval za vyznamenanie, ktorým je preň čestné občianstvo Prešova a poznamenal, že hoci mu je a musí byť celé Slovensko milé a drahé, predsa v túto chvíľu cíti, že mesto Prešov dostalo sa mu navždy do srdca. Prešov je srdcom slovenského východu a preto do Prešova prišiel zvestovať radostnú zvesť jednoty národa, ktorá priniesla národu slobodu ...

... Prvá časť prejavu dr. Tisu ... prenášaná bola rádiom ... z tohto éterového spojenia ... mohol konštatovať, že Slováci na východe, v strede i na západe, na brehu Váhu, Hrona, veľkého Dunaja a pod Šarišom sú jedna sila a jedna krv, a rozhodným hlasom zdôraznil, že prestáva každé rozdeľovanie na župy, že nejestvuje Šarišan, Trenčan, Oravčan atď., ale že na celom Slovensku jestvuje len Slovák. ...

Národ slovenský – pokračoval vo svojom prejave dr. Tiso – prežíva dnes po dvadsiatich rokoch svoje druhé jaro. Ožíva a hlási sa k životu. Vidiac veľké nadšenie zástupov, ku ktorým hovoril, odkazoval svojim krajanom do Trenčína, aby sa držali, lebo v tom nadšení, ktoré oni vždy preukazovali, ľahko ich prevýši v nadšení a v oduševnení východ...

Uistil zhromaždených, hovoriac o vyjednávaniach s Maďarmi v Komárne, že Prešov ani jediný raz neodznel z návrhu Maďarov, v ktorom si určovali svoje nároky. ...

... Dr. Tiso v ďalšej svojej reči pokladal za potrebné zdôrazniť, že nie vláda zvíťazila, ale že zvíťazil slovenský národ. Národ ... nás vytiahol len ako prvých pracovníkov, aby sme stáli na čele dobudovania slobodného Slovenska. Zvíťazil ten národ, ktorému Maďari nechceli uznať, že jestvuje a tento národ je teraz nositeľom všetkej moci na Slovensku. My mu stojíme len na čele, lebo každý suverénny národ je zorganizovaná spoločnosť, ktorá musí mať prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov, a vláda je týmto prostriedkom. Pri oboznámení občianstva o rokovaniach v Komárne povedal: Rokovali sme 5 dní. Keby sme tam neboli my, bolo by sa rokovanie skončilo za pár hodín. My sme nezapríčinili prerušenie. Maďarská vláda utiekla, lebo vraj niet nádeje na priblíženie. My totiž rozhodne sme odmietli pripustiť, aby nových 400 000 Slovákov nám odobrali do Maďarska už k tým 300 000, ktoré tam ostali. Sme si vedomí svojej zodpovednosti a nemôžeme si dovoliť, aby nám každá slovenská duša nebola drahá. Pôjdeme si za každou, kdekoľvek by bola. Čo si môže dovoliť veľká krajina, to si nemôže dovoliť malé Slovensko. Nám sú hranice Slovenska posvätné.

V ďalšej reči obšírne nastínil potom obraz politického života. I to, čo bolo, i to, čo pripravuje slovenská vláda urobiť. Zdôraznil pritom, že nič nesľubuje, že ukazuje len smernice budúceho života.


Slovák, r. 20, 1938, č. 237, s. 1 -2, Slovenská vláda pred ľudom; tiež Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 43, s. 2, Slovenská vláda pred ludom; Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 126, s. 2, Slovenská vláda na slovenskom východe; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 163, s. 1, Jeden národ, jeden duch.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore