Klikni pre podrobnosti...

Cestou do Bratislavy, bola vláda všade srdečne vítaná a pozdravovaná. Už v Brne vítali slovenskú vládu. Na nádraží pozdravil vládu námestok brnenského starostu Fanfrdla. [Za privítanie poďakoval sa predseda vlády dr. Jozef Tiso, ktorý zdôraznil, že verí v zdar česko-slovenskej veci a Česko-Slovenska. Predseda vlády vyhlásil, že Slovensko malo k Morave vždy srdečné vzťahy.]1 ... V Skalici... dr. Tiso ... ubezpečil, že vláda bude na tom stáť, aby moc, ktorú prevzala legitímne, použila na budovanie šťastlivého Slovenska v duchu autonomistickom. ...

Plnil som len slovo svojho svedomia, ktoré mi kázalo, aby som v týchto pohnutých dobách, keď sa tak katastrofálnym spôsobom valila vlna histórie ponad našu republiku, podnikol všetko, čo je v ľudských silách, aby som zachránil slovenský národ a zabezpečil Slovenskú krajinu. Povedal som si vo svojom svedomí: ak si bol doteraz prvým bojovníkom v opozícii, tak teraz je na tebe, aby si sa stal prvým bojovníkom za zabezpečenie nášho slovenského národného života.

[Čo dnes prežívame, je vlastne revolúciou, ale nie revolúciou násilia, revolúciou kataklizmu, je to revolúcia vôle, idúcej z každého slovenského srdca. Slováci chcú žiť a žiť budú, lebo Pán Boh to od nich žiada.]2 Označiac potom posledné udalosti za dôkaz samostatnosti a samobytnosti slovenského národa, ktorý má právo a nároky na všetky štátne, kultúrne a hospodárske atribúty, aby žil svojským životom a staral sa o svoju spokojnú a šťastlivú budúcnosť, zakončil svoju odpoveď slovami: Ideme v ústrety ťažkým úlohám a pri ich riešení počítame s každým, s dušou slovenskou, s umom slovenským, rukami slovenskými, s ktorými pospolu chceme budovať šťastné, veľké a požehnané Slovensko. ...

Zákonitou cestou bez všetkého násilia utvorili sme prvú slovenskú vládu, uskutočniac tak sen dávnych storočí. Vedenie osudov slovenského národa prechádza do rúk slovenských. Vo vykonávaní tejto moci samozrejme počítame s úradníckym aparátom predovšetkým. Autorita verejného poriadku je nie individuálnym majetkom úradníctva, aleje to majetok spoločný. Preto treba túto autoritu šetriť, podoprieť ju je zas povinnosťou každého. Vychádzajúc z ohľadu celku a nie záujmu jednotlivcov nájdeme tú správnu cestu, ktorá môže uviesť úroveň našich spoločenských a verejných pomerov do pokojného vývoja. Konali ste túto úlohu dosiaľ, som presvedčený, že všetci, ktorí ste na týchto miestach budete túto prácu konať s tým väčším oduševnením, že sa s radosťou a ochotou dáte do služieb slovenského národa.

Obrátiac sa potom ku gen[erálovi] Žákovi, minister dr. Tiso povedal: Ďakujem armáde za ochotu slúžiť nášmu národu a vlasti. Viem, že pán generál, ktorého mám česť poznať z poprevratovej Nitry cíti s naším slovenským národom. Armáda nielen vtedy je veľká keď útočí, ale i keď drží pozície a stojí na svojom mieste, i keď má ruky sputnané. Aká veľká je naša armáda a všetok náš ľud, presvedčila ma posledná mobilizácia. Mohol som porovnať mobilizáciu z roku 1914 a terajší nástup našich mladých mužov. Táto naša mobilizácia musela uspokojiť každého slovenského nacionalistu, lebo si mohol uvedomiť, že ten národ, ktorého synovia idú s takým oduševnením v ústrety neistej budúcnosti, prípadne aj smrti, ten národ nezahynie. To je pre nás potešujúce v týchto krušných časoch. Sme malým národom, ale s veľkou históriou. Dá Boh, že pričinením nás všetkých, úradov i armády, budeme mať skvelú budúcnosť.*


*Podľa STK Jozef Tiso na pôde Krajinského úradu povedal: Slovenskí bratia, úradníci! Zákonitou cestou bez všetkého násilia, bez právneho poriadku vyrušenia, ujímam sa z rozhodnutia vlády, správy slovenskej krajiny. Utvorením slovenskej vlády prvej stáva sa iste jeden veľký sen dávnych storočí, prítomných bojov slovenských vlastencov, skutkom. Prechádza moc slovenského života do rúk slovenských. A v prevádzaní tejto moci samozrejme počítame s úradníckym aparátom v prvom rade. Vykonávanie moci je vlastne tým tajomstvom spokojnosti občanov riadneho života ľudí. Vy reprezentujete autoritu štátu, autoritu verejného poriadku, táto autorita je iste nie vaším individuálnym majetkom, autorita je majetkom sociálnym, spoločenským a preto túto autoritu šetriť a túto autoritu podopierať je povinnosťou každého, kto má na mysli normálny život spoločnosti, normálny život upravený tak, aby bola zabezpečená nielen istota majetku a života, ale aby bola zabezpečená podmienka vyššieho kultúrneho života. Buďte si vedomí tejto autority, ktorú reprezentujete a buďte si vedomí všetkých tých následkov, ju reprezentujete nie pre seba, ale pre celok. My sme všetci sluhami celku a len vtedy a len dotiaľ a len v tej miere, čím väčšmi si uvedomíme túto veľkú úlohu, musíme zastupovať celok, celok národa, aby sme takýmto sociálnym cieľom a touto cestou, vychádzajúc z ohľadu celku, za záujmy jednotlivcov, nájdeme si správnu cestu, ktorá vedie k vyrovnaniu spoločenských pomerov kľudného a spokojného vývoja. Konali ste túto úlohu doteraz v takom presvedčení všetci, ktorí na týchto miestach pracujete, máte s tým väčšou oduševnenosťou, s tým väčšou životnou radosťou a ochotou do služieb tohto národného celku dať svoje sily, svoj um a svoju ochotu i v budúcnosti.

Ďakujem pánu armádnemu veliteľovi za vojenský otvorený hlas, ktorým hlasom preniesol tú svoju úprimnú a otvorenú reč, na muža vojaka vskutku sluší sa takto hovoriť. Ja viem, že pán generál, s ktorým mám česť byť jeho známym ešte z jeho dejstvovania tesne po prevratových časoch v Nitre, bol taký otvorený vždycky, cítil takto so slovenským národom, so slovenskými pomermi tak, ako dneska. A iste i my, taktiež spolucítime s ním, ako vojakom, čo sa cíti byť do istej miery duševným v zlom. [nezrozumiteľný text - pozn. ed.] Nemýľte sa, bratia, armáda je nielen vtedy veľká, silná, keď útočí, armáda je aj vtedy silná, keď drží pozície a stojí na svojom mieste nezlomená, i vtedy keď má ruky spútané. A spútali sme tieto ruky, bohužiaľ, do istej miery aj ja, spútali sme tie ruky, lebo sme nechceli vylievať zbytočne svoju krv. A myslím, že ani vy by ste si to nepriali. Ja kvitujem nielen vašu osobnú odhodlanosť brániť, ale môžem byť svedkom tej veľkej odhodlanosti, ktorú som sledoval pri mobilizačnom pohybe hneď v prvom nástupe našich polianskych mládencov, našich vojanských mládencov, vedel by som prirovnať mobilizáciu v roku 1914, keď prvý raz som sám do tej vlny padol, a touto mobilizáciou, ktorá sa teraz prevádza. Táto mobilizácia na našich slovenských krajoch vedená bola ohňom a plameňom iskerného slovenského nacionalizmu, naši vojaci rukovali na ústach ,,Nech žije slovenský národ, životy položíme za život slovenského národa." Toto ma veľmi potešilo, toto ma uspokojilo, že ten národ, ktorého synovia vedia ísť s takým duchom a s takou odhodlanosťou ísť aj v ústrety smrti, ten národ nezahynie. Hoci by bol akýkoľvek maličký, toto je naším potešením v týchto krušných dobách. Áno, maličký národ sme, maličký národ s veľkou históriou v minulosti a toto pričinením nás všetkých, úradov, vás, armády, počítame s vami v budúcnosti, pričinením všetkých tento malý národ s veľkou historickou minulosťou bude mať aj veľkú budúcnosť, aby v tej budúcnosti sa preukázal, že vie tvoriť kultúrne hodnoty a z akých potom i celý svet môže od nás prevziať. V tomto duchu pestujte a vychovávajte našu mlaď, ktorú dostávate do svojich rúk, nech je armáda výchovou našej mládeže, v rodoláske nech je vychovávaná, držaná v mravnej disciplíne, vtedy tá armáda nebude nikdy mŕtva. Bude vždy činiteľom v živote národa. Nebude mať ruky spútané. Ďakujem vám ešte za skvelé privítanie, za prejavenie ochoty, prosím v tejto spolupráci nech nám Pán Boh pomáha, aby vskutku bol veľký, bojujúci slovenský národ.

1 ↑ Vyznačený text sa nachádza v Národných novinách
2 ↑ Vyznačený text sa nachádza v Slovenskej politike


SNA, fond Národný súd, Dr. Jozef Tiso, Tn ľud 6/46-18, Správy STK, prejavy, články dr. J. Tisu, krab. 64; tiež Robotnícke noviny, r. 35, 1938, č. 230, s. 3, Privítanie slovenskej vlády v Bratislave; Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 120, s. 1, Bratislava nadšene uvítala slovenskú vládu; Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 233, s. 1-2, Nadšené vítanie prvej slovenskej vlády v hlavnom meste Slovenska; Slovák, r. 20,1938, č. 231, s. 3, Triumfálna cesta k prevzatiu moci; Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 42, s. 1, Triumfálna cesta k prevzatiu moci; Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 157, s. 2, Triumfálny príchod prvej slovenskej vlády na Slovensko a do Bratislavy; Slovenský robotník, r. 17, 1938, č. 41, s. 2, Slovenská vláda ujíma sa veci.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore