Klikni pre podrobnosti...

Slávny rozpočtový výbor! Po vysvetlení, ktoré dali odborníci na poznámky členom rozpočtového výboru, nemienim sa zaoberať jednotlivými položkami, ale chcem pripomenúť niekoľko zásad, ktoré sa týkajú všeobecného finančného, hospodárskeho a politického života.

Rezort, ktorý zastupujem1 teraz, nesmie sa diviť, [že] ho akosi nebudem veľmi brániť a že sa viac prikláňam k financom. Lebo hovorím, že financi majú pravdu. Nemožno ich obviňovať za to, že po stránke formálnej nebol rozpočet pripravený, lebo nemali príležitosti v rozpočtových veciach pracovať. To im uznávame a musíme uznať všetci. Teraz tou nádejou kojíme sa všetci, že veci rozpočtové, ktoré budeme pojednávať koncom tohto roku a nie tak ako teraz na začiatku roku, budú i formálne dokonalé, že bude rozpočet i reálny.

Súhlasím s financiami, keď sa odvolávajú na to, že všetky nároky musia byť prispôsobené daným a p... .ným1 možnostiam, ktoré nám naše obyvateľstvo v rámci doterajších zákonov poskytuje. Myslím, že zdravšie nemôže hovoriť nikto. Kto by túto zásadu nechcel rešpektovať, kto by prichádzal s potrebami a nárokami neúnosnými, ten by jednoducho nepokračoval reálne. A reálne je: Toľko mám, toľko nemám a keď nemám, nedám! Keď nemám, nemôžem dať. Nebudem sa hádať, či je toto potrebnejšie a či nie. Preto držím zásadu, že musíme byť reálni.

Čo by som si želal a čomu by som sa tešil, tedy tomu keby bol rozpočtový výbor prikročil k tomu, aby rozpočet zostavil tak, aby sme boli aspoň približne aktívni. Lebo čo som povedal opätovne, to nie je len fráza, ale prvý rozpočtový obraz, ktorý obyvateľstvu podáme, ten obraz dlho zostane v pamäti a ten bude rozhodujúcim vplyvom účinkovať na sociálne zmýšľanie nášho národa. Na to musíme v rozpočtovom výbore pamätať a podľa toho sa aj riadiť.

Čo sa týka kapitol, ktoré pojednávame, niekoľko zásad chcem zdôrazniť: Ministerstvo vnútra tak vtedy, keď bolo samostatné, ako i teraz, keď je zlúčené s rezortami sociálnej starostlivosti a zdravotníctva je zväčša personálnym ministerstvom. Vecné výdavky majú viac sociálna starostlivosť a zdravotníctvo, ale u ministerstva vnútra ide zväčša o veci personálne. Bude treba pripomenúť všetkým trom rezortom spojeným, že ak kde bude potrebná legislatívna činnosť v budúcnosti, bude to práve tento rezort. Nové zákony musíme vydávať, aby sme svoj rozpočet do rovnováhy tu uviedli. Bude potrebná zákonná systematizácia úradnícka a to nie je len volebné heslo. Myslím, že neprekvapím nikoho, keď poviem: Budeme musieť novú systematizáciu urobiť. Ministerstvo vnútra, ktoré má personálne záležitosti, je povolané i pre ostatné rezorty nejaký návrh vypracovať, aby sme boli na čistom s našou únosnosťou ohľadom personálnych platov. Na miesto starých prichádzajú mladí, ktorí budú musieť postupovať. To je vážna otázka. V platových otázkach budeme musieť stanoviť zásadu, že sa nemôžeme spokojiť s tým, aby mladý úradník mal len na živobytie. Musíme mu dať väčší plat, aby mohol prísť prv do človečenstva, t. j. aby mohol rodinu zakladať. Keď máme znižovať, tedy budeme prípadne hore znižovať. To musí byť zásada sociálna, ktorá sa musí uplatňovať i ohľadom príspevku na výchovu detí. Nebudeme dávať podpory na jedno a dve deti a na ostatné nič, ale nedáme na jedno, dve deti nič, ale na tretie a ďalšie deti dáme. Myslím, že i zo sociálneho i populačného stanoviska musí byť táto zásada rešpektovaná, i keď nám to finančne kase horšie vypadne. Pri reforme nejde o úsporu na každý prípad, ide o hospodárne a racionálne využitie tých personálnych tiarch, ktoré rozpočet znášať musí.

V tomto ohľade legislatívna činnosť bude sa musieť ukázať. Ministerstvo vnútra má tiež niekoľko kapitol, ktoré v legislatívnom ohľade budú musieť byť reformované.

Bolo vypočítané, že tu máme také a také potreby. Bez četníctva sa neobídeme. Do toho ideálneho stavu ťažko prídeme, ale myslím, že všetci sa stotožňujete s mojou mienkou, že nie je možné, že by sme sa mohli obísť bez nich. Vystačili by sme ale v mnohých okresoch s jednou četníckou stanicou, ale máme ich 4, 5. Četnícke stanice mohli by sme prípadne koncentrovať na niektoré okresy a tak by sme odbremenili niektoré okresy. To hovorím zo skúsenosti. Myslím, že četnícka stanica v Bánovciach, ak bude mať troch četníkov, úplne s nimi vystačí.

Dnes nemožno sa spoliehať na četníkov, lebo dnes máme ešte českých četníkov, ktorí akoby sabotovali svoje práce. Tu sa neboj [me] restrinkcie. Čo stratíme restrinkciou, docielime lepším četníctvom. Je jednou podmienkou, aby četníctvo žilo na kasárni a nie po vilách a domkách po meste. Lebo keď sa potrebuje niektorý, nie je v službe a každý je doma. Celibát četníctva je služobnou nutnosťou. V tomto ohľade sa bude musieť vyjednávať, s touto vecou sa musí raz prísť.

Rezort ministerstva vnútra musí si byť vedomý, že tento rozpočet neznamená, že musíme všetko vyčerpať. To je rámec, do ktorého sa môžeme rozťahovať, ale nemusíme. A toto by som rád našim referentom pripomenul. Rozpočet nie je nijakým imperatívom, ktorý za každú cenu treba splniť.

Odpustite, že som sa nezaoberal do podrobností s rozpočtom, len tak letmo som tam nazrel. Aleje tam napríklad rozpočet na CPO. Myslím, že dnes netreba forsírovať nákup masiek. Mnoho sa hovorilo o vyživovacom príspevku a o nedobytnom liečebnom. I tu chcem pripomenúť jednu zásadu: Ak jedno i druhé bude zverené na ľudí, ktorých to nebolí, ktorí o úhradu sa nemusia starať, a vieme, že ak ide z cudzieho sú ľudia veľmi štedrí, neurobíme dobre. Keď ale niekto musí pri nákupe prispieť i sám niečím, tam sa už aspoň začína približovať koľko-toľko realite.

Pamätáte sa, že keď sa nedobytné liečebné do života uviedlo, že sa hovorilo: Bez všetkého regulatívu. Skoro ale vyšiel zákon, že obce musia záruku dávať a len tomu, komu obec vystaví svedectvo, že je na to odkázaný, sa nedobytné liečebné uzná. A hneď ich bolo menej. Je určitá chlúba pre nás, že nemocničná kultúra v posledných časoch sa veľmi zdvihla a že ľudia dnes radi sa dajú ošetriť v nemocniciach. Ale tu je zas ten následok, že nemocní tam ležia, aj keď neboli nemocní, lebo sa im tam dobre žilo, že im tam dobre bolo. Obce si potom našli spôsob, ako tomu odpomôcť. Obce sa dohodli s nemocným alebo jeho príbuznými, ktorému povedali: Ak chceš svedectvo, zaplať 20 % nemocného nákladu ty. Tak obce vyhrali, lebo mali chrbát krytý. Lebo tých 20 % vzal nemocný alebo jeho príbuzný na seba. Takéto praktiky sú dnes už všeobecné, pravidelné. I tu bude mať ministerstvo na starosti dozor a kontrolu, najmä v tej obecnej samospráve. Bude tu do určitej miery zodpovednosť nielen za to, či je to formálne správne, ale či je to i čestné, mravné a svedomité.

Tak isto je to i s vyživovacím príspevkom. Tie uznáva notár. Nedivme sa, že dnes notár nesmie povedať, že „ty si na to nie odkázaný“. Veď by to dnes bola smelosť povedať niekomu, že „ ty si na to nie odkázaný“. To by musel byť s veľkou autoritou notár, aby si to mohol dovoliť. Ak tu nenájdeme nejaký spôsob, ako vyživovací príspevok určovať, potom tomu nedáme hranice. Ináč myslím, že by tento príspevok mal ísť so spoločného rozpočtu národnej obrany. Neviem, či je to zákonom upravené tak, že to musí byť v ministerstve vnútra.

[....]2 to myslím snáď sa nepredpokladá, že mimoriadny príspevok vojaka platíme my, nie ale četníctvo. V tomto ohľade jestli je toto [na] základe zákonnom, teda prosím v najkratšej lehote návrh zákona, aby sa toto zrušilo, lebo myslím, že je na to nie odkázaný, a četníci so svojím platom sú nie natoľko zle, že by museli mať nejaký zvláštny príspevok. Jestli je tu nie zákonitý podklad, teda prosím krátkou cestou toto sa zruší a nebudeme si túto rozpočtovú ťarchu na sebe niesť a budeme si robiť otázky, z čoho a jako to uhradiť. Tu legislatívnu činnosť týchto odporov samozrejme na celej čiare musíme tuto čím rýchlejšie a čím presnejšie prebrať, lebo toto musí mať ten dosah, ktorým dosahom my umožníme tým financiám aby oni mohli sa ony preca nejakým spôsobom priblížiť tomu aktívnemu rozpočtu nakoľko možno len vyššie. Na niekoľko poznámok, ktoré tu padli rád by som svoje stanovisko tu zdôraznil. A síce, jednalo by sa tu o tie liečebné výdavky, ja sa vraciam k nim ešte. Iste, že nemôžeme tak nekresťanský pokračovať, žeby sme povedali, chudobný človek sa do nemocnice nemôže dostať, poneváč nemôže platiť, my by sme vo svojej nemocničnej kultúre, i pri terajšom rozsahu našli tie prirodzené hranice, v ktorých by sme sa my o skutočných nemajetných, ktorí sú odkázaní na nemocničné liečenie, že by sme sa vedeli o nich postarať. Bude potrebné do tej nemocničnej kultúry, do nemocničnej praxe vôbec, do nemocničnej správy trošku hlbšie sa pozreť. Páni, ja tu nebudem sa otáľať, aby som nenadhodil otázku privátnej praxe nemocničných lekárov a menovite taxy, ktoré si na nemocniciach, pod rozličnými titulmi zriadili. Vždy keď ten nemocničný lekár používa nástrojov röntgena atď. nemocničných v tomto ohľade je na čase a myslím, že sociálne spravodlivé, aby sa tuto tiež istá náprava stala. Hneď taká nemocničná bilancia bude trošku zdravšie vypadať. Ujde sa prípadne potom na nemajetných ľudí, na ich liečenie, snáď viac. Ja viem, že je toto otázka, do ktorej som ja už zahryznul raz a ktorou som si ja vyvolal vojnu v roku 1928 ako minister zdravotníctva, ale nezdráham sa teraz ešte raz do nej zahryznúť, a pôjdeme do toho znovu a to viem, že táto otázka nebola a nemohla byť vtedy riešená a neni ani dosaváď vyriešená, taxy tried atď. prosím, nemocnica je nemocnicou a bude nemocnicou, aby bol liečebným ústavom nie inakším ústavom. Čo sa týka, v tomto ohľade, páni to čo nadhodil pán poslanec Medrický, že máme nebezpečenstvo, že nám z Maďarska pošľú 600 choromyseľných a nemá ich kde umiestniť, iste je to tak a darmo sa namáhame a darmo sa pokúšame, že aby sme jeden ústav, poriadny ústav pre duševne chorých, aby sme mohli tých pár miestností čo máme v krajinských nemocniciach a to oddelenie tu v Bratislave, nuž to nepríde v úvahu, to je tak maličké. Máme teda potreby, a máme kde úspornými opatreniami v nemocničnej správe všetky úspory uplatniť prakticky a tak, že je to zvrchovaná potreba. To isté by som chcel poznamenať aj čo sa týka poznámky pána dr. Filkorna, totiž o tých svetských ošetrovateľkách. Že po uliciach chodia atď. a neviem kde chodia po uliciach, ale ja viem len toľko, že sme zariadili, aby v tomto ohľade určitá koncentrácia toho ošetrovateľského personálu bola prevedená. Nevedel som vyhnúť tomu, keď tak zo stránky správcovskej v tej ktorej nemocnici, lebo lekárskej bola kladená dôrazná žiadosť aby som v ošetrovateľskej otázke robil poriadok, lebo to sa nedá trpeť. Pomery sú prípadne také, že tam sú všelijaké iné ohľady v popredí a nie ošetrovanie nemocných. Z druhej stránky museli sme sa postarať o umiestnenie ošetrovateľského personálu, ktorý nám zostal z nemocníc evakuovaných, ba ktorý nám prišiel prípadne z územia, ktoré nám Nemci vzali, slovenský, žiadny cudzí personál. Pri týchto veciach radil som ovšem heslo, že keď umiestňujeme rehoľné sestry, žiadna slovenská ošetrovateľka trpieť nesmie. Ani jedna nesmie zostať bez zamestnania. To pravidlo som dal, a povedal som, že musíme ošetrovateľky koncentrovať, aby sa to nemiešalo a pri tejto koncentrácii som aj to povedal, nakoľko možno koncentrovať i podľa vierovyznania. Aby neboli obsadené nemocnice z polovice diakonisami, z polovice katolíckymi rehoľnými sestrami, koncentrovať ich. K tomu bola deputácia pred dvoma, troma dňami, som im to takto vydal a vtedy povedali, že museli uznať, že je to nie tendenčné a že je to vskutku opatrenie núdzové, ktoré opatrenie podľa tohto riadenia isteže môže viac prospechu priniesť i tomu ošetrovateľskému personálu i celému tomu ošetrovateľskému dielu, ktoré očakávali. Toto je i pri detských domovoch. Má pravdu pán dr. Filkorn, že detské domovy sú len núdzovými opatreniami a dieťa patrí rodine. Štátna správa posavád robila to s tými deťmi, že ich dávala do rodín, ale myslím, že zase poznáte natoľko pomery, že nemôžeme tak vo všeobecnosti povedať, že každé dieťa našlo v tej rodine rodinu. Nebolo to dieťa v tej rodine ako člen rodiny manipulované a nebolo s ním tak zachádzané. Isteže ideálne by toto bolo. Keby sa toto dalo previesť a môžeme sa pokúsiť, ovšem že to je rad doby, rad rokov, vo výchove tých rodín a toho zmýšľania toho obyvateľstva, ktoré sa chytajú na to, že takéto dieťa do opatery berú, aby si ho nepovažovali za predmet, prípadne za predmet na ktorom zarábajú, ktoré im má hospodárske hodnoty tvoriť, nie to ak je to dieťa tam v tej rodine dostalo to, čo stratilo v rodine. Keď je už tomu tak, že sa jednej strane není na 100 % zabezpečené, že tu nájde rodinu, na druhej strane tie detské domovy musia tu byť a sú tu. Myslím, že je najvyššia cesta to, aby sme z tých domovov vychovali rodinný dom. musia tu byť a sú tu, myslím, že najvyššia cesta to, ale myslím domovov vychovaní rodičmi tomu, a tie domovy viedli tak, aby boli aspoň nakoľko možné približne nakoľko možné rodinám a toto sa usiluje previesť. Tie vedenia tých štátnych detských domov tu zase usiluje sa dávať do rúk, ktoré budú v tom povolanie vidieť, nielen že úrad, žije z toho, ale ktoré sa venujú tomu a preto usilujeme sa zariadiť a myslím že sa podarí ovšem teda najväčšímu úspormi síce, že by sme zakúpili v Cíferi dom veľký, kde by sa umiestnilo nielen deti, ale pravda aby aj školu mali po ruke, aby tu bolo toto vskutku aj domov pre tie deti, aby sme ich vychovali tak, nakoľko len možno približne rodina v tom stave je previesť. O ostatných veciach myslím páni, že po tých vysvetleniach čo Vám dali, netreba sa obšírnejšie zmieňovať. Išlo by tu len o tú nezamestnanosť a celkom sa stotožňujem s podaným tu návrhom, aby nakoľko možno táto položka, ktorá je tuná na podporu v nezamestnanosti zavedená, aby bola zapriahnutá nakoľko možno do podnikania a do zabezpečenia práce. Takýmto spôsobom, myslel by som, táto položka vtedy niekoľko razy sa znásobí, keď nebude vyplatená ako podpora v nezamestnanosti, ale bude dávaná, ako odmena za prácu a v tomto ohľade má rezort sociálny tiež čaká súrna práca, aby sme, či už tie pracovné tábory či už akýmkoľvek iným spôsobom sa o toto postarali, aby sme túto prácu, možnosť práce takýmto spôsobom previedli. Starosť o prácu koncentrovať tiež, aby úrad práce jeden ide vlastne druhý úrad pod iným menom a aby sa to koncentrovalo niekde ďaleko – výplate v nezamestnanosti pravda, aby išla z ďaleká, isteže tu bude veľká váha padať na tie najprvšie inštancie okresné úrady a tu sa nám otvára nová perspektíva, ktorá ovšem súvisí s reorganizáciou celej verejnej správy. V prvom rade pravda, ktorá verejná správa v tých nových pomeroch bude museť byť jednoduchšia, rýchlejšia, lacnejšia a bližšia k životu. Toto sú také požiadavky veľké, ktoré sú v týchto niekoľkých slovách zhrnuté, že je si to ťažko uvedomiť, či sa to dá realizovať. Ja si myslím, že sa dá realizovať. Keď z nich tie okresné úrady ako také vybavíme pravda lepšie tak sumárum, vybavíme ich pohyblivejším aparátom a týmto spôsobom ani ten kontakt s tým životom budú mať častejší a bližší. Reforma, reorganizácia celej správy v tomto ohľade sa pripravuje. Buďte uistení, že ostatné rezorty, ktoré s verejnou správou súvisia už sa uskrovnia, majú svoju komisiu, ktorá sa už bola zišla a kde sa už návrhy a námety a predstavy konkretizujú, kde sa o tom robí, aby tá verejná správa bola vskutku jednoduchšia a aby boli inštancie prípadne spojené, alebo zrušené, aby boli prípadne kompetencie presunuté, aby takýmto spôsobom nepracovalo sa preto, aby bol úrad pre úrad, ale aby tá práca bola akýmsi spôsobom rýchlejšie vybavovaná. Rezort zo svojej stránky a zo svojho stanoviska iste, že nebude robiť financiám ťažkosti, ale sa uskrovní, uvedomí si situáciu a tohto uvedomenia situácie na celej čiare bude potom to požadovať čo potom to najpotrebnejšie je. Jestli ktorý rezort, tak tento zmútený rezort má na starosti život, ten bežný život a ten každodenný život. Takže od tohto rezortu nikto nemôže čakať, že tu bude donášať neviem aké finančné úhrady. Ten rezort tak potrebuje, ale nie pre seba, ale preto, lebo musí ten každodenný život v rukách držať, jeho usnadňovať, musí každodenne do neho zasahovať, ale iste že sa pričiní k tomu, aby tie jeho prostriedky mu boli, keď mu aj skromne sa dajú do ruky, aby ich potom využil tak, aby to slúžilo k pozdvihnutiu verejnej istoty, verejného poriadku a takýmto spôsobom zabezpečení toho základu národného hospodárskeho života a zdravia obyvateľstva. [Potlesk.]


SNA SR, fond Národný súd, inv. č. 46, kr. 3, Zasadnutie rozpočtového výboru Snemu Slovenskej krajiny; tiež Slovenská pravda, r. 4, 1939, č. 36, s. 1, Pri systematizácii úradníctva musí sa prizerať na záujmy mladých.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore