Klikni pre podrobnosti...

Slávny výbor, predmetom debaty som ja, tým vyhlásením, ktoré som pred voľbami ref.....vzal1 a kde som sa osvedčil, že poslanci nebudú mať plat, ale bude to viac-menej čestná funkcia. Čaká národ od skutku, na túto funkciu si to zvolení tak zadelenia ako na čestnú funkciu. Nijako som nemal na mysli, to, že aby niekto z efektívy dal nám, alebo efektívnu obeť prinášal, za to že on vskutku národu niečo koná, ani na to som nemyslel, myslím, že nikto to nemohol predpokladať, že by bolo mojím úmyslom to, že skutočne preukázaná práca by nebola honorovaná. Nie len tou dôverou, ktorou bol on obdarený, ale i určitým uznaním v nejakej forme určitých diét ale určitého honoráru, ktorý by dostal za to zasadanie.

Že som túto myšlienku nadhodil, teda nech si nikto nemyslí, že toto bolo jakosi tak náhodilé, snáď v nedostatku iného rečníckeho materiálu vsadené a pustené do sveta len preto aby človek aplauz získal. Nie. Sme skoro všetci tu, taký, ktorý sme v parlamentnom živote už niekoľko rokov strávili a mali sme príležitosť sledovať ten parlamentný život, poťažne tú účasť na parlamentnej práci a iste, že všetci sme to s veľkou neľúbosťou konštatovali, že boli, môžeme povedať dľa tých starých skúseností, že ich poto vždycky ľudia, ktorí ten poslanecký mandát, nedržia za tú čestnú funkciu. Oni nedržia to, že im to dáva príležitosť pracovať. Ale toho používajú, jednak za odmenu, snáď zaslúžených a odbytých prác, alebo za príležitosť určitého spoločenského postavenia. Toto, že jakú nevôľu budilo a jaký zlý odraz toto malo v našom ľude, to snáď mohli pozorovať všetci, tam sa niekedy človek vskutku tak cítil, že musel sa hanbiť skoro, že je poslancom. To sa ukazovalo na posudzovanie poslancov, to sa ukazovalo práve na tých zjavoch, čo ste tu spomínali, na tie určité záväzky a tie povinnosti spoločenské sa takto stupňovali, lebo tak ten poslanecký mandát zvládzal a nielen tých nositeľov toho mandátu, ale zlé vykonávanie, poťažne nevykonávanie v pravom zmysle toho mandátu to malo odraz potom aj na ľud, takže ten ľud potom v tom mandáte tiež nevidel to, čo vlastne ten mandát mal znamenať. To bola jedna príčina tej všeobecnej dekadencie parlamentnej, ktorá musela prísť a prišla vskutku tam, kde sa to práve všeobecne a zjavne ukazovalo, kde ten mandát vlastne už potom nemal hodnoty. Zistiť teda tú hodnotu mandátu, toho poslaneckého poslania. Bolo isté, že jedna z týchto pohnútok a druhá pohnútka bola i tá, hoci nie tak veľmi vzácna, aby sme odradili nával ľudí, ktorí vskutku na ten poslanecký mandát z tohto hľadiska pozerali a vy dobre viete, že pri každých voľbách pri zostavovaní kandidačných listín toto bola hrozná práca vybrať, poťažne odraziť tých, ktorí sebakritiku nemajú. Veď každý sa považova[l] za vhodného, aby bol kandidovaný, aby tento mandát dostal. Ovšem ideme do budovania nového sveta. Tento nový svet sme tu už opätovne si povedali a nezabúdajme na to, že nebude no vec obnovenie celého zmýšľania. Jestli my to zmýšľanie necháme tak, i v tých vonkajších formách ako sme ho my prevzali, no vtedy my to nové Slovensko nikdy nevybudujeme a nedivme sa, my si to musíme uvedomiť, že my sme vlastne prenášateľmi toho starého sveta do toho nového a chceme nový svet mať, vtedy keď my prenášame a držíme sa húževnaté toho starého sveta vo všetkom. Ten rozpočet je do istej miery tiež živým svedkom toho. Prenáša sa ten rozpočet starých rubrík a rozdelenia a tak ďalej do nového, no na účet tohto by som pripísal do istej miery aj tak ako vyzerám, ale toto sa robí a deje sa na celej čiare. My z tohto sa musíme sami najprv vymaniť, ale aby sme tomuto skutku dali taký impulz, ktorý je prirodzený a potom prirodzený efekt, to je to čo som aj včera tu povedal osobný dôraz. Za každým heslom, za každou tézou, ktorú tvrdím a ktorú ja hlásam, ja dávam svoj osobný dôraz. Jako to. V prvom rade, lebo jestli toto človek nerobí, páni moji, bude sa na to hľadieť ako vskutku na heslo, ktorým ja chcem zabíjať druhých a chcem obete od druhých, aby obete prinášali, ja sa z tých obetí sám chcem vymknúť. Tedy môžete vynášať zákony, môžete upravovať akékoľvek poriadky, predpísanosť tohto obrodenia nový svet nevytvoríme nijakým spôsobom. Toto iste sledujte na veľkých mužov a veľkých zariadení veľkých štátov, ale dnes sa majú nové poriadky začínať toto je nezbytná vec a mne prichádza, že povedzme že je to tak nie práve milá povinnosť, nie je to taká ľahká povinnosť, ale naša generácia a my ktorí túto generáciu teraz a cestou tejto generácie, tento priechod staviame my si to musíme na seba vziať. Toto je naše historické poslanie tejto generácie. Za naším chrbtom by som povedal, na našich obetiach, ktoré my prinášame, tvorí sa ten nový svet. A ja by som rád toto pripomínal, aby sme si toto uvedomili, lebo som presvedčený, že z hľadiska toho ináč budeme na vec hľadieť a ináč to posúdime. Teda in konkreto a teraz s tým poslaneckým platom, poťažne diétach. Ja si to predstavujem tak, že vskutku vykonaná práca nech je honorovaná. Možno, že nájdeme taký kľúč a ustálime sa na takom kľúči, že ten honorár za tú vykonanú prácu bude viac, ako ten mesačný paušál, ktorý sa navrhuje, toto pripomínam preto, aby som zdôraznil, že mne nejde o to, ako by som nedožičil tomu-ktorému človekovi za prácu jeho honorár. Ale ide mi o to, aby sme držali tú mravnú zásadu, že tu sa nedáva nič i bez toho, že by si to zaslúžil. O toto mi ide. A jestli nájdeme spôsob k tomu, aby sme to vyriešili, tedy ja myslím, že nikto nebude proti tomu namietať ani vtedy, keď by sa to snáď vykladalo, že tak to nebolo vtedy povedané. Ja nerobím si z celej otázky ani len predstižnú otázku, že by som sa toho držal len preto aby som nebol dezalvovaný lebo ja som to vyhlásil a že sa toho teraz pridržiavam. No, viete dobre, že každý závod trvá len tri dni, ale aj takéto útoky alebo takéto rozširovania, že sa niečo nedodrží a ináč je to dosť po troch dňoch zas .... tohoto viacej nerozprávam a v politike som už na to naučený. Toho sa držia nie preto, aby sa to, ale poneváč máme to korene v tých veciach, ktoré spomínam. Docitujem hlbšie korene sociálne a mravné a preto sa to drží a my vidíme zbadať a nemyslite si, že jestli my si to odhlasujeme a prejdeme nad tým, že už potom tá verejnosť bude spokojná a prijme tie dôvody, ktoré my si tu prípadne skonštruujeme a i takýmto spôsobom to verejnosti podáme a ja som presvedčený, že nie. Lebo jestli my chceme z verejného nášho života, a musíme to chceť vypudiť, že len skutočná práca má byť honorovaná a nielen v parlamente, ale kdekoľvek. Vtedy my nevykoreníme tie zlorády, ktoré zlorády sú základom tých nesmiernych vzrastov dôchodkov a tých hnaním sa za týmito dôchodkami cestami dovolenými a nedovolenými, na jednej strane potom pravda takto ... trieda, ktorá nemá žiadnej mravnej povinnosti a ani uznania k druhým, lebo prišla k peniazom a k majetku takýmto spôsobom a nebudeme vedeť nikdy vysvetliť si i ostatní, že on zo svojim skromným dôchodkom, alebo z nedostatkom má sa nejako usporiadať, keď aj nie uspokojiť, ale si to aspoň nejakým prijateľným spôsobom pred seba predstaviť. O túto veľkú zásadu mi ide a preto myslím, že je to stanovisko, ktoré je správne a snem isteže keď toto príjme a v rozpočte tomuto zákon dá, že vtedy jednostranný chýba, totižto ťažký vypočítací problém postaví predsedníctvu snemovne, aby potom tú distritúciu určili a prevádzali. To je istá vec, že v tom, že toto je kancelárska ťažkosť, ale nič viac, lebo páni, mimo tohto, mimo tejto mravnej zásady ešte ktorú chcem takýmto spôsobom zhora začať, aby sme ju potom previesť mohli, ďalej je tu ešte zásada dvojitých platov. Ja viem, že ústavná listina dneska platí. No dobre. Neviem dokedy bude platiť. A o platnosti tejto ústavnej listiny tiež by sme mohli rozprávať. Neplatí tá ústavná listina v tých prípadoch, dosaváď už, a vo veľmi vážnych prípadoch a nikto nereklamuje to, že to bolo protiústavné listine spravené alebo to sa stalo proti ústavnej listiny, teda to je neplatné, to je fakt, že tá ústavná listina je, ale jej určité predpisy sa nedodržujú, lebo okolnosti, pomery iných udalostí túto ústavnú listinu nechá stranou. Teda ja by som mohol postaviť sa na to stanovisko, že tento prípad je aspoň tak vážny, ako iné prípady, ktoré tú ústavnú listinu nechávajú stranou, ale nebudeme cynikmi, lebo mohol by niekto povedať, že je to cynizmus. Nebudeme cynikmi, ale povedzme si, teda držme tú tézu ústavná listina platí, v tomto platí. Tá ústavná listina hneď to hovorí, že ten štátny úradník musí byť poslaný na dovolenú následkom toho, odpadne mu to činovné, to je zákon. Tá istá ústavná listina nehovorí síce o tom, ale myslím, že duch tej ústavnej listiny je to isté, že dvojitý plat, aby nikto nečakal. Je nemožné aspoň myslím, že uznáte, že duchom celej tej ústavnej listiny nezrovnateľné, aby ktosi bral od toho istého štátu od toho istého zamestnávateľa dvojitý plat, i ako úradník, i ako poslanec. Teda tu to by mal viesť modus vivendi hneď teraz nájsť a nejde tu len o poslancov, ktorí sú už poslancami teraz. Samozrejme, že to musí byť a nemohol by ktosi byť poslancom i pražským, hoci to je podľa ústavnej listiny, ale nemohol by plat dostávať i ako pražský poslanec, i ako bratislavský poslanec, to je pravda nemožné. Teda to je samozrejmé, že toto sa musí previesť aspoň tak, ako to pán predseda snemu hovoril. Ale ísť ďalej a nemožné drží za nemožné. Ani úrad tedy nikto Vám to vo verejnosti neuzná, aby sa držalo ... ďalej že ktosi dostáva od štátu plat i ako úradník, i ktorý nevykonáva svoj úrad i ako poslanec, kde zasa snáď nič nerobí. Teda tu sa musí tiež nájsť nejaký modus procidendi a povedať dobre, keď nemôže dostávať od toho zamestnávateľa dvojaký plat, že buďto jeden alebo druhý, vyber si, ktorý chceš. Lebo tento plat si ponecháš a dostaneš činovné, alebo si bereš poslanecké svoje honoráre a budeš pracovať potom a uplatníš sa tu. Nech nikto nenamieta, že ten poslanec nemohol by robiť tak, že zostane i v úrade i poslanecký mandát vykonáva. Ja myslím, že i toto by bolo možné, ovšem teda tá ústavná listina, ktorú držíme nám v tomto prekáža a preto sme sa už asi na tom zjednotili, že poslanec, štátny úradník ide na dovolenú. Aby sme aspoň v tomto tú ústavnú listinu ešte držali, neviem ako potom sa postaví k tomuto celej tejto otázke, naša ústavná listina, ktorú ideme robiť. Teda definitívne ja by som to držal, určime zásadu, že poslanec dostane odmenu za vykonanú prácu. To už bude myslím úlohou predsedníctva snemovne, že nebude zvolávať 20 minútové schôdzky, lebo to by tá Verejnosť práve tak nestrpela, ktorá by sa o tomto dozvedela, a ktorá by takýmto spôsobom pravda videla obchádzanie, poťažne za iluzórnym učinenie celé toto zaopatrenie, ktoré sa týmto spôsobom chce preukázať. To bude vecou predsedníctva snemu, že dá tým výborom dostatočný materiál, zvolajúc tie výbory vtedy, keď je dostatočný predmet a že vskutku sa môže povedať zaslúžil si to. Opakujem znovu, nejde mi o to, [aby] človek, ktorý pracuje nedostal uznanie i v tomto smere i v tomto zmysle, bránim sa len tomu, aby sme nedávali korupčný materiál alebo demoralizujúci príklad na to, že to by sa mohlo poukázať dostal plat bez práce. Odmeňuje sa prosím bez toho, že dostatočná zásluha ... A preto by som znovu prosil, aby ste si uvážili a tieto všetky momenty dali takto do úvahy, prišli sme k tomu, že áno prídeme k tým odmenám dľa prekonanej práce. To ostatnie musí sa samozrejme ináč v jednacom poriadku zariadiť, alebo prípadne budeme museť nový poriadok robiť v rámci tohto nového volebného poriadku a tieto veci musia vyriešiť. Viem, že urobíte veľmi záslužnú prácu a dáte veľmi tomu, aby sme ten nový život na Slovensku už pri tomto predmete a týmto predmetom vo veľmi veľkej čiastke veľmi efektívne dopredu potisli a dávali tomu jakýsi impulz, ktorý môže byť veľmi dobre odmeňovaný všeobecnou mienkou našej verejnosti.4


1 ↑ Niektoré časti prejavu zapisovateľ skomolil, resp. nezaznamenal

SNA SR, fond Národný súd, inv. č. 46, krab. 3, Zasadnutie rozpočtového výboru snemu Slovenskej krajiny.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore