Klikni pre podrobnosti...

Ctený rozpočtový výbor! Ja od prvého počiatku som veľké nádeje skladal do ustanovenia snemu, poťažne do započatia prác politickými a hospodárskymi orgánmi tohto snemu. Už pri tejto príležitosti chcem prejaviť to čo som očakával od snemu, poťažne od účinkovania jeho orgánov. Od slovenského snemu čakal som to, že bude snemom nielen v ohľade štátoprávnom, ale i v ohľade starostlivosti o naše hospodárstvo predvídavým. Nedávajúc sa zaťažovať akýmikoľvek teóriami, nedávajúc sa unášať akýmkoľvek náladám, bude otázky štátnej správy a týchto sa týkajúce plány do budúcnosti posudzovať vždycky reálne podľa danej skutočnosti a s realitou tých výhľadov s ktorými rátať môžeme.

Ja som povďačný pánu generálnemu spravodajcovi za to, že bez toho, žeby sa bol púšťal, ako hovoril, vo svojej spravodajskej správe do kritiky pomerov obšírnejšie, poukázal jednoducho na reálny stav. Teším sa tomu i preto lebo po viedenskom rozsudku i on to bol, ktorého som sa pýtal, jak pozerajú teraz národohospodári na našu situáciu slovenskú. Nedal mi odpovede hneď, ale začiatkom decembra mi hovoril, že ideme situáciou touto celkom dobre, máme rozpočet tak zhruba čiastočne hotový a ukazuje sa nám aktívny. Ja som bol samozrejme uspokojený, prijal som túto mienku, ktorá mala na sebe autorizáciu našich hospodárskych korporácií a nie som prekvapený teraz týmto spravodajským tónom. Referát s vďakou kvitujem. Doteraz pri každej príležitosti držal som si za povinnosť prízvukovať a riadim sa sám dľa toho presvedčenia, že národ musíme viesť po cestách skutočných jeho možností a nedať sa unášať žiadnymi fantazmami. Ja som vďačný za to, keď mi niekto povie hoci drsnú pravdu, ako keby ktokoľvek s optimizmom vedel nás nabádať k ľahkomyseľnosti alebo k určitej bezstarostnosti, na ktorú sme v minulosti toľko trpeli a ktorú tak hlboko zaštepili do nás v minulých časoch, či už maďarský systém, či česko-slovenský, oba boli také isté. To je výstrahou, že by sme v tomto velikášstve nepokračovali. Rozpočtový výbor je iste ten orgán, u ktorého nemá miesta ani pesimizmus ani optimizmus, ale kde má miesto realizmus. Musíme sa tomu akosi ubrániť aby sme sa po predložení tohto rozpočtu nedali strhnúť ani pesimizmom a ani optimizmom. Hlavné je, aby každý, i vekovo mladý, videl obraz reálny a keďže je tu dôvod žiť, musí hľadať každý reálne spôsoby aby sme hospodárenie prispôsobili skutočnému životu. Samozrejme, že tento vyčíslený rozpočet viac strhuje človeka k tomu, aby uvažoval pesimisticky. Toto je ale len dotiaľ, kým zotrváme v tej duševnej konštrukcii, ktorú som naznačil aspoň slovom, že nás totiž vo velikášstve vychovávali, že sme v ňom žili. Z tohto duševného stavu nás musíme vyviesť. Musíme si uvedomiť, že ideme do nového života. Ideme ako tí dvaja chudobní ľudia, ktorí sa zoberú a nemajú nič, iba tie dve ruky. Máme statočnú vôľu založiť rodinný krb a v tom rodinnom krbe chceme statočne žiť. Toto si musíme uvedomiť nielen my, ale musíme to vštepovať do zmýšľania nášho ľudu. A preto úvod, ktorý tu pán generálny spravodajca dáva, nech je mementom pre všetkých špeciálnych spravodajcov, aby v rámci svojich referátov a svojej kritiky o tom ktorom rezorte prinášali vskutku najzdravšie návrhy tvorenia. Lebo bez tvorivosti by tento rozpočet na celej čiare nielenže teraz, ale nikdy do rovnováhy neprišiel. Musíme sa vyjadriť celkom presne: čo sme doteraz robili nebolo správne. Musíme všetko, menovite výdavky, prísne posúdiť a starať sa zároveň o príjmy. Treba nám na celej čiare dôkladne sporiť, čo sme v minulosti nerobili. Minule som mal príležitosť prísť do styku s povedal by som najnižšou vrstvou nášho národa, s robotníkmi, roľníkmi, mešťanmi, remeselníkmi atď. Nadhodili mi, že im bolo predsa kedysi lepšie, dávali im vraj subvencie na toto na ono, dávali podpory, dostávali stravovacie lístky, slovom bolo vraj len predsa lepšie. Ja som im na to povedal, že týmto hospodárením to doviedol bývalý režim tak ďaleko, že 60 miliárd rozhádzali. Keby sme my chceli ďalej tak pracovať museli by sme siahať k pôžičke a museli by sme hľadať kto by nám túto pôžičku, ten úver chcel dať. Ovšem ani tohto výhľadu neni. Teda potrebná je premena zmýšľania ľudu a ja myslím, že toto bude najlepšia sprcha na to navyknuté velikášstvo, toto bude ten najväčší tlak, ktorý vynúti si zmenu zmýšľania a zmenu celého nášho založenia in capite et membris. Teda opakujem: sporiť na celej čiare, dávať sporeniu podnet, ale nielen podnet, musíme každý osobne ukázať príklad. Lebo nikdy nebude heslo nič znamenať, jestli za tým nebude nasledovať osobný vzor a čin. Keď sám zákonodarný snem hlása sporivosť, musí ju sám zažiť a začať uskutočňovať musí to byť viditeľné na všetkých prejavoch a činoch štátnej správy. To musím priznať, že neni možné aby vyše polovičky rozpočtu činili osobné výdavky. My vždy kreditujeme ideu štátu v očiach nášho národa, ináč by vznikalo v národe presvedčenie, že štát je len na to, aby zaopatroval neviem koľko stotisíc ľudí. Pochop o štáte musím v našom národe vyzdvihnúť tým, že slúži nám všetkým a nie len niekoľkým. A vďačne prijímam námety a návrhy, ktoré pán generálny spravodajca podáva na znižovanie nákladov verejnej správy. To prevedieme a buďte uistení, že budeme to robiť na celej čiare, budeme zjednodušovať. Čo sa týka ďalších vecí, som si tu niečo naznačil. Myslím, netreba pripomínať, že prichádza v úvahu nové daňové zaťaženie obyvateľstva. A priori a zásadne som proti tomu. Pokiaľ sú potrebné nové príjmy by sme ich mohli hľadať kdesi inde. A to mali by sme sa trošku rozhliadnuť počas tejto rozpočtovej debaty a zachycovať tie štátne príjmy, ktoré unikajú. Myslím, že nájdeme tu veľmi mnoho spôsobov ako štátne príjmy unikajú. Nielen od tých drobných daňových príznakov, ktorí si uľahčia svedomie, keď si ten svoj príjem o 1000 K zmenšia. Viem, že tie štátne príjmy unikajú pri tých rozličných správach atď. Ministerstvo financií bude mať tu veľmi vďačnú úlohu a vďačné pole uplatnenia sa, aby tento úsek daňovej politiky zachytilo. Toto dávam na uváženie nielen pre budúcnosť, ale aj pre minulosť, kde tiež unikali štátne príjmy. Myslím, že národ svoj nárok na tieto príjmy z minulosti za tých dvadsať rokov nepremlčal, ale máme na ne nároky aj teraz, aby sme si tie uniklé štátne príjmy mohli teraz prípadne tiež zinkasovať. Samozrejme treba tu dbať, že tento rozpočet a výhľady z neho dedukované sú logicky do istej miery následkom celkového hospodárskeho stavu, v ktorom sa nachádzame, v ktorom svoju vlasť teraz do rúk berieme. A tento všeobecný hospodársky stav našej vlasti samozrejme že nebol zavinený len viedenským rozsudkom, ale bol zavinený i bývalým režimom hospodárskym a finančným. A tu ako rozpočtový výbor tak i poslanci snemu plným právom čakajú, ba očakáva to každý, že prihliadneme aj k tomuto závetu. Povie sa: v minulosti takýmito a takýmito chybami, poťažne takýmito krivdami bol náš terajší hospodársky stav do tohto položenia pripravovaný. Teda keď my tento hospodársky stav konštatujeme, musíme ísť aj do minulosti a tie zapríčinené škody, ktoré nám dnešný stav pripravili, musia byť do určitej miery odčinené. To je tá otázka náhrady škôd, vzniklých uniknutím všelijakých nie dostatočne kontrolovaných príjmov fondového hospodárenia atď., to sú tie tarifové rozdiely atď., ktoré myslím že nie sú zavretou kapitolou preto, že sme ich v októbri, poťažne v novembri neforsírovali, aby sme umožnili snadnejšie rozriešenie nášho štátoprávneho pomeru. Keby sme to chceli z nášho programu vypustiť, myslím, že by to bola veľká zodpovednosť. Ak by sme túto otázku nechali tak, bolo by naše pokračovanie do určitej miery nereálne, lebo by sme sa obmedzovali jedine na riešenie rámu, bez toho, že by sme išli k obsahu. Samozrejme, že keď príjmy máme lepšie zachycovať, keď ich máme trvalé zabezpečovať, nemôže byť na poslednom mieste spomínané aj redukovanie výdavkov. Pri tejto príležitosti musíme si pripomenúť, že od slovenského snemu čakáme i zasiahnutie do otázky úhrady spoločného rozpočtu, poťažne do otázky toho opatrenia, ktoré učinila vláda v minulom septembri tým, že na úhradu spoločného rozpočtu vyhradila určité dane, ktorých výnos má byť asi 270 000 000,- K a ktoré sú samozrejme z nášho celkového príjmu slovenského takýmto spôsobom vytrhnuté. Nemožno nekritizovať tento postup a ja sa nevyhýbam tomu, žeby som počul kritiku vecnú, odbornú, či bolo správne tieto dane práve vytrhnúť a určiť ich k úhrade spoločného rozpočtu, alebo nie. Ja by som rád pri tejto príležitosti poukázal na to, že výnos týchto daní, ktoré boli v tomto rozhodnutí vlády určené na úhradu spoločného rozpočtu reklamujem pre náš rozpočet slovenský. A aby sa to mohlo v čím väčšej miere stať, samozrejme je potrebné znižovať ústredný rozpočet. Musíme sa držať celou silou a toto by som pokladal za čestnú úlohu slovenského snemu, aby sme ten ústredný rozpočet znižovali. Myslím, že je veľmi vďačné pole našej pôsobnosti znižovať ústredný rozpočet a zvyšovať príjmy naše. To samozrejme súvisí. Treba rokovať o každej položke menovite o armáde, ktorá otázka myslím, že nestrpí odkladu. Je nutné aby sa o tejto otázke verejne a menovite na najpatričnejšom fórume na pôde slovenského snemu rokovalo a aby snem vyniesol určité záväzné rozhodnutie. Musím ale toľko zdôrazniť, že tým narážame ovšem na najväčšie prekážky a ťažkosti, ktoré sa nám v interných jednaniach s vládnymi kruhmi v Prahe nijako nepodarilo odstrániť a bude nutné aby do toho zasiahol snem lebo ináč nebudeme vstave tie všelijaké prekážky, ktoré sa nám nahromadia odraziť. Takýmto spôsobom som presvedčený dosiahneme pre náš rozpočet veľkú úhradu, keď sa tieto položky chytia pod praktickú a prísnu kontrolu a revíziu. Predbežne ja sa uspokojím aj s týmto, však budeme mať príležitosť potom viac si o veci v slovenskej snemovni pohovoriť.

Ja by som Vás úvodom prosil ostatných a to aj všetkých pánov referentov aby ste vskutku prísne šli na tieto rozpočty. Hľaďte presadiť čo najlepšiu úspornosť, aby sme rozpočet nepredkladali s takým deficitom zostavený, lebo ja neviem ako by to pôsobilo na ľudí a aký účinok by to malo politicky. Vy dobre viete, že po viedenskom rozhodnutí išli na nás a aj predtým ešte s argumentmi: vy nemôžete byť sebestační, vy nevyžijete, musíte sa pripojiť tam alebo hentam. A jestli by sme my teraz vyšli s takýmto rozpočtom do verejnosti, ak by sme ukázali, že slovenský rozpočet takto vyzerá a takýto je obraz budúcich našich nádejí, mohlo by to byť katastrofálne. Preto usilujme sa ten rozpočet tu na zodpovednom fórume nakoľko len možno do reálnej formy priniesť. Vymaňme sa z predsudku, že to musí byť tak, lebo tak to bolo v Prahe, že toto musíme tak počítať lebo doteraz sme to robili tak. Musíme ísť novým životom, novými metódami, aby sme docielili to, že tento rozpočet bude vzpruhou pre náš národ a pre všetkých jeho činovníkov a nie akousi depresiou, že toto je beznádejná situácia, ktorú si nevieme vyriešiť. Preto hľaďme v tomto zmysle začať a znovu opakujem majme jedno heslo: sporivosť na celej čiare! Ukážme, že vieme byť majstrami v tom, kde tú sporivosť realizovať.


SNA SR, fond Národný súd, inv. č. 46, krab. 2, Zasadnutie rozpočtového výboru snemu Slovenskej krajiny.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore