Klikni pre podrobnosti...

Ak niekam prichádzam s radosťou a dojatý, tak do svojho rodiska. Ak som dakde povedal srdečný a úprimný pozdrav, vyslovujem ho tu svojmu rodnému mestu, ktoré zdravím: Pokoj domu tomuto! Pokoj tomuto domu, pokoj mestu, pokoj Slovensku i celej republike. Šiesteho októbra sme zachránili pokoj nielen na Slovensku a v republike, ale, som presvedčený, že i celému svetu. A tento pokoj, tak draho vykúpený, chceme udržať.

A k vašej pocte, milí moji rodáci, poznamenávam, že sa vynasnažím, aby som na Veľkú Bytču nepriniesol hanbu!

Drahí rodáci, ctené obecné zastupiteľstvo, slovutný pán minister, pán starosta! Spomíname si na minulosť nie z rozmaru, ale so snahou, aby sme si pripomenuli a zrevidovali už zašlé časy a prekonané udalosti, patriace obzvlášť k tej životnej tradícii, ktorá vyviera z poznania historických chvíľ a dejín vôbec. Spomínam na minulosť a prichádzam k vám, aby som na perutiach, na krídlach týchto spomienok minulosti v mojom rodisku, tu, vo vašom strede, poďakoval vám za vašu úprimnosť a oddanosť, ktorú ste mi preukázali tým, že ste ma prijali do zoznamu občanov a že ste ma poctili i čestným občianstvom tohto mestečka. Táto vaša úprimnosť ma veľmi teší. Ale dovoľte mi pri tejto príležitosti, aby sme sa ohliadli i po širších kruhoch a vymanili sa zo svojich úzkych, rodinných a obecných záležitostí. Vďačne kvitujem, čo tu váš pán minister-starosta spomínal, že Bytča bola vždy i v tých najťažších časoch ohniskom úprimnej rodolásky. A toto chcem pripomenúť a zdôrazniť teraz, keď z tejto Bytče hovorím nielen k vám, ale i k národu. Národ slovenský stojí na začiatku budovania svojho nového života a v tejto veľkej budovateľskej práci v národe nepokladám nič za vážnejšie, ako úprimnú a vernú rodolásku. Rodoláska má byť nielen úprimná, ale i odosobnená, taká čo nehľadá svoje osobné záujmy, svoj prospech, ale ktorá dáva národu i vtedy, keď národ nemôže nič dávať a ktorá nečaká od národa nijakú odmenu a nijaký úspech. Hovorím dnes nielen k vám, ale k národu a jeho verejným pracovníkom predovšetkým, aby sme s touto a takouto rodoláskou očistení a odosobnení pracovali na výstavbe nového Slovenska. Slovenský národ bol v tomto ohľade vždy neprekonateľný; môžeme vo svojom národnom charaktere nájsť chyby, ale v jednej veci nás neprevýši ani jeden národ, a to v tom, ako verne a oddane milujeme svojeť do všetkých konzekvencií a za cenu akýchkoľvek obetí. Touto láskou vedení viedli sme svoj boj v minulosti a touto láskou riadili sme prvé budovateľské práce nášho nového Slovenska. A táto láska k svojeti, ktorou sme viedli svoj boj v minulosti, viedla nás i k zásahom, ktoré azda aj nám samým sa zdali neraz príliš radikálne, ale ktoré nevyplývali ani z nenávisti k Maďarom, ani z nenávisti k Čechom, bola to láska, ktorá živila náš slovenský nacionalizmus, láska k svojeti, ktorá náš národ viedla v práci za uplynulých dvadsať rokov počas nášho národného odboja v republike.

Viem, že mnoho ráz naše počínanie, počínanie našej vlády mnohí videli ako nerozhodné, neustálené, a začali preto všelijako pochybovať o našich prvých zodpovedných prácach. Pokladám preto za potrebné, aby som vyhlásil, že, i keď boli takéto mienky, i keď bola nejaká pochybnosť, v našom počínaní neviedlo nás nič iné, ako láska k národu, láska k svojeti a na tento jeden moment musíme poukázať. Táto láska k svojeti nesúvisí s ničím iným, ako so zjednotením národa, ktoré sme sa snažili uskutočniť! Museli sme pochopiť všetci, že v našej budovateľskej práci nemôžeme ísť rozbití, rozcapartení v 30 stranách, ale ak sa slovenský národ chce udržať, môže sa udržať len tou veľkou láskou k svojeti, ktorá znamená zjednotenie všetkých sŕdc a celého národa! To bol príkaz doby, ktorého sme si museli byť všetci vedomí. Tu museli ustúpiť všetky osobné záujmy, muselo ustúpiť [zá]ujem na tom, aby svoju existenciu udržal a uchoval jediný prostriedok k tomuto cieľu, ktorý mal po ruke: jednotu slovenského národa.

Museli sme to uskutočniť a boli by sme sa previnili proti príkazom tej doby, ktorá nám tento príkaz dávala, ale boli by sme sa previnili proti budúcnosti národa, lebo by sme ho neboli previedli do posledných dôsledkov.

Dovoľte mi krátke prirovnanie. Vyvolenému národu nie sľúbené, ale priam od Boha rozkázané bolo odobrať sa do zasľúbenej zeme. Tento národ blúdil dlhé roky v Egypte, kde sa viac staral o osobné dobro, o mastné hrnce egyptské, ako o rozkaz Boha a tak sa stalo, že zabudol na zasľúbenú zem, že zabudol i svoje meno, zabudol aj na tradíciu, aj na svoju ľudskú dôstojnosť. Tento poblúdený národ musel prejsť cez Červené more ako cez očistec, aby sa tak stal znova schopným na zaujatie zasľúbenej zeme. Aj my sme blúdili a preto nedivte sa, že i nám treba prejsť očistcom – Červeným morom, aby sa duše očistili od otravy, aby sa slovenský organizmus uzdravil a stal sa nositeľom národnej lásky. Držím svoju ruku na tepne národa a viem, čo ním hýbe, a viem, čo v ňom drieme, viem, ako si želal svižnejší, junáckejší vývin v otázke českej a v otázke židovskej. Príkaz dobyje riešiť tieto otázky, ale príkaz zodpovednosti je riešiť ich s náležitou rozvahou, aby sme nepoškodili záujmy, národné. Čistá láska k národu povznáša sa vysoko nad osobné záujmy a odmenu získava pozdvihnutím národa, čo je najväčšou odmenou dobrého vlastenca. Pracujme za národ bez vypočítania podmienok a našou ambíciou nech nie je plat, ale rozkvet národa. Hrdo konštatujem, že slovenský národ má takých pracovníkov, verejných činiteľov, neoddaných osobnému prospechárstvu, ale ochotných ísť hoc aj cestou mučeníkov, aby mohli pracovať za národ a budovať lepšiu budúcnosť. Ak úprimne chceme, aby národ žil, napredoval, nech naše činy vedie čistá rodoláska, zabezpečujúca národu spokojnú a čestnú budúcnosť.

Je mi neobyčajne milé, že tieto slová z vášho kruhu, od vás, medzi ktorými aj sám učil som sa milovať svoj rod, môžem povedať celému slovenskému národu a verím, že ako vďačne prichádzam na miesta svojej mladosti, tak vďačne prijme národ moje slová, precítené, nie umele, ale aby som tak povedal, preniknuté láskou k rodnej hrude.

Ďakujúc vám ešte raz za vrelé prijatie, prosím vás, spojte sa všetci v čistej rodoláske a sláva nech patrí tomu, kto naj viacej miluje svoj národ.


Slovák, r. 21, 1939, č. 25, s. 3, Rodoláska živila náš slovenský nacionalizmus; tiež Národnie noviny, r. 70, č. 25, s. 5, Ministerský predseda dr. Tiso čestným občanom Veľkej Bytče; Slovenská pravda, r. 4, 1939, č. 25, s. 1, Slovenský národ bol vždy v rodoláske neprekonateľný; Slovenská politika, r. 20, 1939, č. 25, s. 2, Sviatok Veľkej Bytče.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore