Klikni pre podrobnosti...

Tisova podobizeň vo Farskom kostole Všetkých svätých vo Veľkej Bytči

Dňa 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sme navštívili slávnostnú svätú omšu o 18:00 vo Farskom kostole všetkých svätých v Bytči. Keďže sme sa v tieto dni so známymi zišli kvôli sanačným prácam na Rodnom dome prezidenta Tisa, doktora teológie, ktorý sa vo svojej dizertačnej práci z roku 1910 zaoberal Dôkazmi o panenskom materstve Márie na základe dokumentov spred Nicejského koncilu, rozhodli sme sa z príležitosti priliehavého sviatku našej Cirkvi vziať so sebou do kostola i obraz autora tejto práce – mučeníka Jozefa – prosiac, aby sa Panna Mária prihovorila za neho u nášho Pána, Ježiša Krista.

Klikni pre podrobnosti...

Naša milá pani z AltöttinguPribližne milión pútnikov, z celého sveta, prichádza ročne do Altöttingu.

Ich cieľom je zázračný obraz „Našej milej Pani z Altöttingu“, gotickej sošky Panny Márie s Ježiškom, vyrezanej z lipového dreva asi okolo roku 1330 v Burgunde alebo na Hornom Porýní.

Sošku sem možno priniesli cisterciani z blízkeho kláštora Raitenhaslach.

Púť sa začala v r. 1489. Podnetom k nej boli dva zázraky. Zvesť o zázračnom obraze, na rozhraní 15. a 16. storočia sa rozchýrila tak rýchlo, že sem začal chodiť veľký prúd pútnikov, a to nielen z Bavorska, ale aj z iných krajín, napr. z Rakúska, Maďarska, Česka, z bývalej Juhoslávie, z Francúzska, z Talianska, z Holandska, a v druhej polovine 19. storočia, aj zo Slovenska. Po celú dobu sem prichádzali pútnici zo všetkých spoločenských vrstiev, či už cisári, králi, kniežatá, vojvodcovia. Ale aj dvaja pápeži. V r. 1782 pápež Pius VI. a o dve storočia neskôr, v novembri 1980, pápež Ján Pavol II., a v r. 1945, prvý prezident Slovenskej republiky Msgr. ThDr. Jozef Tiso.

Klikni pre podrobnosti...

Pútnici vychádzajúci z baziliky sv. Anny, r. 1994Po mnohých naliehaniach a prosbách krajanov zo Slovenska a zo zahraničia, aby som zverejnil, ako došlo k usporiadaniu pútí za mučeníka Jozefa Tisu v Altöttingu, rozhodol som sa o tom podrobne napísať, a to uverejniť.

Pokúsim sa čo najpodrobnejšie a najvernejšie popísať hlavne, kto prišiel na myšlienku usporiadať púte a koľko námahy a času si realizácia tohto zámeru vyžiadala.

Vynasnažím sa, čo najvernejšie, opísať ako tieto púte, počas 18 rokov, prebiehali, a kto sa na ich organizovaní podieľal.

Prosím, aby sa v budúcnosti tí, čo o týchto pútiach budú informovať, dôsledne sa pridržiavali tohto môjho podania, aj keď sa im to nebude do ich koncepcie hodiť. To, čo som napísal, je len zlomok toho, čo všetko bolo treba podniknúť na zorganizovanie tejto púte, a čo sa počas môjho organizovania týchto pútí odohrávalo. Prosím, aby sa budúcim generáciám priebehy pútí podávali verne, tak ako sa ony uskutočnili.

Klikni pre podrobnosti...

Devätnásta púť, z príležitosti 50. ročného výročia popravy prvého prezidenta Slovenskej republiky ThDr. Jozefa Tisu, sa neuskutočnila.

Organizátor pútí, Štefan Valko, nechal vytlačiť pozvánky na túto 19. púť na deň 19. 4. 1997, a o pomoc pri jej organizovaní, obrátil sa na Slovenskú národnú stranu na Slovensku, a dňa 19. 2. 1997 požiadal Mestský katolícky úrad sv. Filipa a Jakuba v Altöttingu o povolenie tejto Slovenskej národnej púte.

Katolícky farský úrad v Altöttingu mu oznámil: „Ak to má byť Slovenská národná púť, potom musia za ňou stáť aj slovenskí biskupi a kňazi. Pre nás platí stanovisko, ktoré k púti zaujala Konferencia biskupov Slovenska zo dňa 20. 3. 1997, podpísaná Msgr. Petrom Dubovským, S.J., generálnym sekretárom KBS, a v ktorom doslova píše: ,Konferencia slovenských biskupov v žiadnom prípade nestojí za podujatím, akým je napr. zmienená púť do Altöttingu, a jasne sa od nej dištancuje‘“.

Klikni pre podrobnosti...

Slovenskej národnej púte do Altöttingu, 27. 4. 1996, sa zo Slovenska zúčastnilo okolo 700 pútnikov, ďalších 250 krajanov prišlo zo zahraničia, vzdor rôznym hrozbám, hanobeniam, fyzickým provokáciám pred nemeckými cirkevnými a administratívnymi úradmi.

Menší počet pútnikov spôsobila štvavá propaganda proti púti, ako aj nedostatok finančných prostriedkov slovenských občanov a vysoká nezamestnanosť.

Keď slovenskí pútnici začínali púť, po rakúskych a nemeckých mestách, ako je Traismauer, kde pokrstili nitrianske knieža Pribinu, Kremsmünster a Aurolmünster, sídla evakuovaných slovenských vládnych činiteľov, ale najmä Altötting, ľavičiarski a čechoslovácki žurnalisti s filmovými kamerami pred Domom odborov, na nástupisku áut, napadli niekoľkých pokojamilovných pútnikov, v snahe vyvolať incident, ktorý by pripísali na vrub slovenských pútnikov. Keď sa im tento pokus v Bratislave nevydaril, pokúsili sa o to ešte raz v Altöttingu v nádeji, že dôjde k výtržnostiam a cirkevné a administratívne úrady budú musieť zakročiť a poriadanie pútí pre ohrozovanie verejného poriadku, zakázať.

Klikni pre podrobnosti...

Vzdor štvavým a zlomyseľným informáciám protislovenských českých a maďarónskych masmédií po Slovensku, ako aj v zahraničí, tejto púte sa zúčastnilo 1 200 pútnikov. O zlomyseľnom, nepravdivom, informovaní svedčí, že podľa nich týchto pútnikov priviezlo iba 4 alebo 5 poloprázdnych autobusov, čo jasne svedčí o nízkom charaktere týchto informátorov.

Na púť prišlo aj niekoľko folklórnych, hudobných, speváckych a tanečných skupín a jedna detská folklórna skupina „Snežienka“ z nitrianskej Klokočiny.

Svätú omšu, v katedrále Stiftskirche, spolu s ôsmimi kňazmi a šiestimi miništrantmi celebroval otec Ing. Rudolf Maslák.

Klikni pre podrobnosti...

Najväčšie nemecké pútnické miesto dňa 16. 4. 1994 slávilo 100. výročie od smrti kapucínskeho brata sv. Konráda, a 60. výročie od jeho vyhlásenia za svätého pápežom Piom XI. v r. 1934.

Aj v tomto roku 16. apríla putovali sem stovky slovenských pútnikov z celého sveta, aby sa mohli pokloniť a vzdať česť svojmu rodákovi mučeníkovi Jozefovi Tisovi.

Už v skorých ranných hodinách sa zapĺňali ulice a námestia slovenskými pútnikmi so slovenskými zástavkami, s ružencom v rukách a s modlitbou na perách.

Svätú omšu, v bazilike sv. Anny, s piatimi oltárnymi bratmi koncelebroval otec Ing. Rudolf Maslák, pôvodom z Krásna nad Kysucou, veľmi dojímavú homíliu o svätom kríži a mučeníkovi Tisovi povedal otec Vojtech Zeman, pôsobiaci teraz v Paríži, pri ktorej máloktoré oko nezaslzilo. Počas svätej omše vystupoval folklórny spevokol z Devínskej Novej Vsi a slovenské omšové piesne spievali slovenskí pútnici za doprovodu organistu Štefku z Nitry.

Klikni pre podrobnosti...

Jubilejná pätnásta púť sa vydarila nad všetko očakávanie. I keď sme čakali výrazne nižšiu účasť ako vlani, pre veľmi zhoršenú hospodársku a finančnú situáciu slovenských občanov a zastrašovanie čechoboľševickými masmédiami, púte sa zúčastnilo okolo 3 000 pútnikov, ktorých priviezlo 65 autobusov a niekoľko desiatok osobných áut. Jeden autobus priviezol pútnikov aj z Poľska, čo nás nesmierne potešilo. Po viac ako 400 kilometrovej rakúskej diaľnici a nemeckých ciest autobusy boli ozdobené slovenskými štátnymi zástavami a transparentmi na počesť mučeníka Jozefa Tisu.

Ešte pred svätou omšou sa bazilika sv. Anny zapĺňala pútnikmi, z ktorých 150 dostalo malé stolové zástavky, ktorým sa potešili.

Klikni pre podrobnosti...

Zúčastnil som sa slovenskej národnej púti do najstaršieho nemeckého mariánskeho pútnického mestečka Altötting, do mesta posledného slobodného pobytu prezidenta prvej Slovenskej republiky, ThDr. Jozefa Tisu, v tamojšom kapucínskom kláštore.

Púť sa uskutočnila z príležitosti 45. ročného výročia jeho mučeníckej smrti.

Púte sa, podľa môjho odhadu, zúčastnilo viac ako 3 000 Slovákov a Sloveniek z celého Slovenska, ktorých sem priviezlo viac ako 60 autobusov, áut a vlakov, a jeden pútnik, z Bánoviec nad Bebravou, prišiel dokonca na bicykli.

Najväčšia katedrála tohto pútnického miesta bola celé dve hodiny preplnená slovenskými pútnikmi.

Klikni pre podrobnosti...

Prípravy na púť v roku 1992 sa ničím nelíšili od predošlých, očakával som, že proti púti budú zamestnanci rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky ako aj z Rady slobodného Československa a iných československých organizácii vyvíjať kampaň.

Keďže som častejšie ponavštevoval rôzne mestá a dedinky na Slovensku a tam sa stretol s mnohými známymi a sympatizantmi púte, dozvedel som sa, že sa nemusíme báť nijakých zásahov do tejto púte, pretože teraz majú naši neprajníci vážnejšie starosti, zamerali sa na lacné skupovanie kúpeľov, podnikov, tovární, zadovažovanie si dobrých úradníckych miest. Preto, kým si komunisti rozdeľovali a prideľovali milióny, nemali čas myslieť na budúcnosť národa a tým menej, čo sa kde robí.

Klikni pre podrobnosti...

Bol som veľmi nemilo prekvapený, keď som zistil, že tu z nich nik nie je, lebo sa vydal na Slovensko, za účelom nakupovania lacných hotelov, reštaurácii, tovární, obchodov, nákupu akcií, obsadzovania poslaneckým a ministerských miest a za nejakými obchodmi.

Ale predsa nezostal som opustený a osamotený. Už koncom deväťdesiatych rokov začalo mi prichádzať veľa listov, telefonických hovorov s dotazmi o termíne budúcej púte.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore