Bite človeka – kňaza, hlavu štátu,
čo za nás niesol ťarchu dní,
keď blesky pretínali nebesá
a šupy číhali na našu vlasť.

Medzi Scyllou a Charybdou
na klzkom lane medzi priepasťou a smrťou.
Čo je to národ?
To nie sú škuľavé oči,
to nie je mamonárske srdce,
to nie sú perfídne balóny zloby.
Národ má korene v pravde
a v láske nezištnej.
Kto nehľadá pravdu
a nestavia večné jej pyramídy
nezištne a čistým srdcom,
nepatrí do slávy národa, je grman.
Jeho bohatstvom boli tatranské jedle,
láska k Bohu a k národu.
Apoštol, ktorý nemyslel na seba,
iba na dobro všetkých.
Život za nás položil.
Čo dáva vlasti ten,
čo vykrivuje na neho ústa?
Pýcha nás zožiera a mamona,
zloba a nenávisť.
Strácajúc lásku, strácame seba.

Autor báseň napísal v roku 1997 k 50. výročiu martýrskej smrti prezidenta Tisu
.