Klikni pre podrobnosti...

Ani v jubilejnom roku 1988, v poradí už desiata púť nebola ušetrená od zlých jazykov diskriminácie a rozširovania neprávd a výstrah každému, kto sa tejto púte mienil zúčastniť.

Hlavnými realizátormi týchto rozvratných akcií boli slovenskí Čechoslovakisti z rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Rada slobodného Československa.

Títo sa všade snažili túto púť očierňovať a slovenskú verejnosť nielen ovplyvňovať, ale aj zastrašovať, že táto púť je veľkým nešťastím pre slovenský národ a jeho kredit v zahraničí. Ich najosvedčenejšou metódou bola šuškaná propaganda, ktorou zavádzali nielen slovenskú emigráciu, ale aj celý svet.

Klikni pre podrobnosti...

Aj keď sa aj nad Slovenskom začínalo brieždiť, vychádzali prvé lúče slobody a chýlilo sa k zániku krvavého komunizmu a českej okupácie Slovenska, prevažná väčšina slovenského národa, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí sa zomkla a snažila sa čím-skôr túto príšernú pohromu striasť zo seba a otvoriť dokorán brány slobody, aby sa raz-navždy zbavili svojho otrokára, českej nadvlády počas skoro 70-tich rokov.

Aj keď slovenský národ akokoľvek trýznili, odnárodňovali a ožobračovali, ale pahreba slovenského národného povedomia, cítenia, ešte tlela, nebola ešte vyhasnutá, a preto sa v tieto dni rozblčala mohutnými plameňmi po celom Slovensku. Občania sa dožadovali slobody a štátnej samostatnosti.

Klikni pre podrobnosti...

Ani rok 1990 neveštil nám nič dobré, aj keď sa zdalo, že sa príšerná komunistická diktatúra nad proletariátom východnej Európy stiahla a aj nad Slovenskom zažiarilo slnko slobody a otvorili sa brány českoboľševického koncentračného tábora, skončilo prenasledovanie.

Ale čechoboľševická mašinéria Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a Rady slobodného Československa ešte na plné obrátky chrlila do sveta klamnú propagandu o jednotnom národe československom a kategoricky vyhlasovala, že v budúcnosti Československo sa musí zachovať. Túto propagandu mali na starosti aj slovenskí zradcovia a zapredanci, v uvedených denomináciách, Dr. Jozef Šrámek, Dr. Imrich Kružliak, Dr. Martin Kvetko , Dr. Anton Hlinka, a všetci ďalší, ktorí sa už v prvých dňoch vrhli na Slovensko na lov výhodných ministerských a poslaneckých kresiel, ako aj na popredné, dobre honorované miesta v štáte, aby takto mohli zabezpečiť celistvosť československého štátu.

Klikni pre podrobnosti...

Bol som veľmi nemilo prekvapený, keď som zistil, že tu z nich nik nie je, lebo sa vydal na Slovensko, za účelom nakupovania lacných hotelov, reštaurácii, tovární, obchodov, nákupu akcií, obsadzovania poslaneckým a ministerských miest a za nejakými obchodmi.

Ale predsa nezostal som opustený a osamotený. Už koncom deväťdesiatych rokov začalo mi prichádzať veľa listov, telefonických hovorov s dotazmi o termíne budúcej púte.

Klikni pre podrobnosti...

Prípravy na púť v roku 1992 sa ničím nelíšili od predošlých, očakával som, že proti púti budú zamestnanci rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky ako aj z Rady slobodného Československa a iných československých organizácii vyvíjať kampaň.

Keďže som častejšie ponavštevoval rôzne mestá a dedinky na Slovensku a tam sa stretol s mnohými známymi a sympatizantmi púte, dozvedel som sa, že sa nemusíme báť nijakých zásahov do tejto púte, pretože teraz majú naši neprajníci vážnejšie starosti, zamerali sa na lacné skupovanie kúpeľov, podnikov, tovární, zadovažovanie si dobrých úradníckych miest. Preto, kým si komunisti rozdeľovali a prideľovali milióny, nemali čas myslieť na budúcnosť národa a tým menej, čo sa kde robí.

Klikni pre podrobnosti...

Zúčastnil som sa slovenskej národnej púti do najstaršieho nemeckého mariánskeho pútnického mestečka Altötting, do mesta posledného slobodného pobytu prezidenta prvej Slovenskej republiky, ThDr. Jozefa Tisu, v tamojšom kapucínskom kláštore.

Púť sa uskutočnila z príležitosti 45. ročného výročia jeho mučeníckej smrti.

Púte sa, podľa môjho odhadu, zúčastnilo viac ako 3 000 Slovákov a Sloveniek z celého Slovenska, ktorých sem priviezlo viac ako 60 autobusov, áut a vlakov, a jeden pútnik, z Bánoviec nad Bebravou, prišiel dokonca na bicykli.

Najväčšia katedrála tohto pútnického miesta bola celé dve hodiny preplnená slovenskými pútnikmi.

Klikni pre podrobnosti...

Jubilejná pätnásta púť sa vydarila nad všetko očakávanie. I keď sme čakali výrazne nižšiu účasť ako vlani, pre veľmi zhoršenú hospodársku a finančnú situáciu slovenských občanov a zastrašovanie čechoboľševickými masmédiami, púte sa zúčastnilo okolo 3 000 pútnikov, ktorých priviezlo 65 autobusov a niekoľko desiatok osobných áut. Jeden autobus priviezol pútnikov aj z Poľska, čo nás nesmierne potešilo. Po viac ako 400 kilometrovej rakúskej diaľnici a nemeckých ciest autobusy boli ozdobené slovenskými štátnymi zástavami a transparentmi na počesť mučeníka Jozefa Tisu.

Ešte pred svätou omšou sa bazilika sv. Anny zapĺňala pútnikmi, z ktorých 150 dostalo malé stolové zástavky, ktorým sa potešili.

Klikni pre podrobnosti...

Najväčšie nemecké pútnické miesto dňa 16. 4. 1994 slávilo 100. výročie od smrti kapucínskeho brata sv. Konráda, a 60. výročie od jeho vyhlásenia za svätého pápežom Piom XI. v r. 1934.

Aj v tomto roku 16. apríla putovali sem stovky slovenských pútnikov z celého sveta, aby sa mohli pokloniť a vzdať česť svojmu rodákovi mučeníkovi Jozefovi Tisovi.

Už v skorých ranných hodinách sa zapĺňali ulice a námestia slovenskými pútnikmi so slovenskými zástavkami, s ružencom v rukách a s modlitbou na perách.

Svätú omšu, v bazilike sv. Anny, s piatimi oltárnymi bratmi koncelebroval otec Ing. Rudolf Maslák, pôvodom z Krásna nad Kysucou, veľmi dojímavú homíliu o svätom kríži a mučeníkovi Tisovi povedal otec Vojtech Zeman, pôsobiaci teraz v Paríži, pri ktorej máloktoré oko nezaslzilo. Počas svätej omše vystupoval folklórny spevokol z Devínskej Novej Vsi a slovenské omšové piesne spievali slovenskí pútnici za doprovodu organistu Štefku z Nitry.

Klikni pre podrobnosti...

Vzdor štvavým a zlomyseľným informáciám protislovenských českých a maďarónskych masmédií po Slovensku, ako aj v zahraničí, tejto púte sa zúčastnilo 1 200 pútnikov. O zlomyseľnom, nepravdivom, informovaní svedčí, že podľa nich týchto pútnikov priviezlo iba 4 alebo 5 poloprázdnych autobusov, čo jasne svedčí o nízkom charaktere týchto informátorov.

Na púť prišlo aj niekoľko folklórnych, hudobných, speváckych a tanečných skupín a jedna detská folklórna skupina „Snežienka“ z nitrianskej Klokočiny.

Svätú omšu, v katedrále Stiftskirche, spolu s ôsmimi kňazmi a šiestimi miništrantmi celebroval otec Ing. Rudolf Maslák.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore