Klikni pre podrobnosti...

Slovenskej národnej púte do Altöttingu, 27. 4. 1996, sa zo Slovenska zúčastnilo okolo 700 pútnikov, ďalších 250 krajanov prišlo zo zahraničia, vzdor rôznym hrozbám, hanobeniam, fyzickým provokáciám pred nemeckými cirkevnými a administratívnymi úradmi.

Menší počet pútnikov spôsobila štvavá propaganda proti púti, ako aj nedostatok finančných prostriedkov slovenských občanov a vysoká nezamestnanosť.

Keď slovenskí pútnici začínali púť, po rakúskych a nemeckých mestách, ako je Traismauer, kde pokrstili nitrianske knieža Pribinu, Kremsmünster a Aurolmünster, sídla evakuovaných slovenských vládnych činiteľov, ale najmä Altötting, ľavičiarski a čechoslovácki žurnalisti s filmovými kamerami pred Domom odborov, na nástupisku áut, napadli niekoľkých pokojamilovných pútnikov, v snahe vyvolať incident, ktorý by pripísali na vrub slovenských pútnikov. Keď sa im tento pokus v Bratislave nevydaril, pokúsili sa o to ešte raz v Altöttingu v nádeji, že dôjde k výtržnostiam a cirkevné a administratívne úrady budú musieť zakročiť a poriadanie pútí pre ohrozovanie verejného poriadku, zakázať.

Klikni pre podrobnosti...

Devätnásta púť, z príležitosti 50. ročného výročia popravy prvého prezidenta Slovenskej republiky ThDr. Jozefa Tisu, sa neuskutočnila.

Organizátor pútí, Štefan Valko, nechal vytlačiť pozvánky na túto 19. púť na deň 19. 4. 1997, a o pomoc pri jej organizovaní, obrátil sa na Slovenskú národnú stranu na Slovensku, a dňa 19. 2. 1997 požiadal Mestský katolícky úrad sv. Filipa a Jakuba v Altöttingu o povolenie tejto Slovenskej národnej púte.

Katolícky farský úrad v Altöttingu mu oznámil: „Ak to má byť Slovenská národná púť, potom musia za ňou stáť aj slovenskí biskupi a kňazi. Pre nás platí stanovisko, ktoré k púti zaujala Konferencia biskupov Slovenska zo dňa 20. 3. 1997, podpísaná Msgr. Petrom Dubovským, S.J., generálnym sekretárom KBS, a v ktorom doslova píše: ,Konferencia slovenských biskupov v žiadnom prípade nestojí za podujatím, akým je napr. zmienená púť do Altöttingu, a jasne sa od nej dištancuje‘“.

Klikni pre podrobnosti...

Naša milá pani z AltöttinguPribližne milión pútnikov, z celého sveta, prichádza ročne do Altöttingu.

Ich cieľom je zázračný obraz „Našej milej Pani z Altöttingu“, gotickej sošky Panny Márie s Ježiškom, vyrezanej z lipového dreva asi okolo roku 1330 v Burgunde alebo na Hornom Porýní.

Sošku sem možno priniesli cisterciani z blízkeho kláštora Raitenhaslach.

Púť sa začala v r. 1489. Podnetom k nej boli dva zázraky. Zvesť o zázračnom obraze, na rozhraní 15. a 16. storočia sa rozchýrila tak rýchlo, že sem začal chodiť veľký prúd pútnikov, a to nielen z Bavorska, ale aj z iných krajín, napr. z Rakúska, Maďarska, Česka, z bývalej Juhoslávie, z Francúzska, z Talianska, z Holandska, a v druhej polovine 19. storočia, aj zo Slovenska. Po celú dobu sem prichádzali pútnici zo všetkých spoločenských vrstiev, či už cisári, králi, kniežatá, vojvodcovia. Ale aj dvaja pápeži. V r. 1782 pápež Pius VI. a o dve storočia neskôr, v novembri 1980, pápež Ján Pavol II., a v r. 1945, prvý prezident Slovenskej republiky Msgr. ThDr. Jozef Tiso.

Klikni pre podrobnosti...

Pútnici vychádzajúci z baziliky sv. Anny, r. 1994Po mnohých naliehaniach a prosbách krajanov zo Slovenska a zo zahraničia, aby som zverejnil, ako došlo k usporiadaniu pútí za mučeníka Jozefa Tisu v Altöttingu, rozhodol som sa o tom podrobne napísať, a to uverejniť.

Pokúsim sa čo najpodrobnejšie a najvernejšie popísať hlavne, kto prišiel na myšlienku usporiadať púte a koľko námahy a času si realizácia tohto zámeru vyžiadala.

Vynasnažím sa, čo najvernejšie, opísať ako tieto púte, počas 18 rokov, prebiehali, a kto sa na ich organizovaní podieľal.

Prosím, aby sa v budúcnosti tí, čo o týchto pútiach budú informovať, dôsledne sa pridržiavali tohto môjho podania, aj keď sa im to nebude do ich koncepcie hodiť. To, čo som napísal, je len zlomok toho, čo všetko bolo treba podniknúť na zorganizovanie tejto púte, a čo sa počas môjho organizovania týchto pútí odohrávalo. Prosím, aby sa budúcim generáciám priebehy pútí podávali verne, tak ako sa ony uskutočnili.

Svätú omšu celebruje páter Vojtech Zeman, vedúci Slovenskej katolíckej misie v MníchoveOd roku 1997, teda už viac ako sedemnásť rokov existencie druhého slovenského štátu (r. 1993) a samostatnej slovenskej cirkevnej provincie (r. 1977), mlčia slovenskí politickí i cirkevní reprezentanti o osemnásťročnej tradícii Slovenských národných pútí za mučeníka Jozefa Tisu do Altöttingu v Nemecku. Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, že od roku 1979 sa pravidelne, každý rok v najbližšiu sobotu k 18. aprílu – dňu popravy prezidenta Tisu – schádzali so súhlasom nemeckých štátnych i cirkevných úradov stovky slovenských pútnikov z celého sveta na známom bavorskom mariánskom pútnickom mieste, aby sa v modlitbách obracali k Panne Márii, orodovnici za oslobodenie slovenského národa spod „čecho-boľševickej“ nadvlády a k mučeníkovi Jozefovi Tisovi za slovenskú štátnu samostatnosť.

Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, koľko radových obetavcov žijúcich mimo vlasti v role národných pracovníkov prinášalo denne osobnú obetu v snahe deklarovať pred svetom vôľu slovenského národa po vlastnej štátnej samostatnosti potom, ako Slovensko „oslobodila“ Červená armáda a „zachránil“ Beneš opätovným prikovaním Slovenska do spoločného štátu s Čechmi. A boľševikmi...

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore