Klikni pre podrobnosti...

Vzdor štvavým a zlomyseľným informáciám protislovenských českých a maďarónskych masmédií po Slovensku, ako aj v zahraničí, tejto púte sa zúčastnilo 1 200 pútnikov. O zlomyseľnom, nepravdivom, informovaní svedčí, že podľa nich týchto pútnikov priviezlo iba 4 alebo 5 poloprázdnych autobusov, čo jasne svedčí o nízkom charaktere týchto informátorov.

Na púť prišlo aj niekoľko folklórnych, hudobných, speváckych a tanečných skupín a jedna detská folklórna skupina „Snežienka“ z nitrianskej Klokočiny.

Svätú omšu, v katedrále Stiftskirche, spolu s ôsmimi kňazmi a šiestimi miništrantmi celebroval otec Ing. Rudolf Maslák.

Dojímavú homíliu, ktorá k slzám dojala veriacich, povedal prelát Dr. L. Belas z Nitry. Počas svätej omše spieval spevokol Snežienka, súbor Nitra, ako aj tri dychové kapely z Nitry, Kozároviec a z Hradišťa. Na organe hrali prof. Jozef Žamberík a Ing. Michal Števko. Kostolné obrady, za spevu veriacich, vyznievali k veľkej sláve Všemohúceho Boha.

Veľký sprievod veriacich sa potom vybral pred zázračnú kaplnku Panny Márie Omilostenia, kde sa konala pietna spomienka.

Organizátor púte prečítal túto modlitbu uboleného Slováka:

Panna Mária, vypros u svojho syna milosť vyslyšania našej prosby za skorú rehabilitáciu a oslávenie slovenského rodoľuba a mučeníka Jozefa Tisu, a skoré zveľadenie hospodárstva, sociálnych vymožeností, utuženie kresťanstva, odvrátenie nepriateľov slobodného Slovenska.

Bože, ďakujeme ti, že tvoja prozreteľnosť dala slovenskému národu vodcu Jozefa Tisu. On svoj národ horlivo poučoval, v ťažkých časoch, zachránil nielen od záhuby, ale aj múdro a obozretne viedol aj ako prezident. On za teba, za svoju vieru, za svoj národ a za ochranu kresťanstva pred ateistickým komunizmom veľkodušne podstúpil hrdinskú smrť.

Prosíme ťa, povýš na oltár tohto nášho neohrozeného obrancu viery, ktorý sa hrdinsky obetoval za Boha, kresťanstvo i za svoj národ.

Prosíme ťa, daj ho nášmu veriacemu a ukrivdenému národu za nebeského patróna.

Prosíme ťa, obráť aj všetkých tých, ktorí ešte aj dnes zaslepene rozsievajú nenávisť, klamstvá, rozširujú bezbožný ateizmus a hrózo-vládny komunizmus. Otvor im oči a priveď ich ku viere a ľudskej dôstojnosti.

Daj, aby sa celé poblúdené ľudstvo čím skôr spamätalo a prinavrátilo k Tebe a ku spravodlivosti.

Pomôž slovenskému národu k upevneniu vytúženej štátnej samostatnosti, daj mu náboženskú, mravnú i národnú obrodu, bratskú jednotu, hospodársky blahobyt a odstránenie nezamestnanosti, kriminality a bezhlavej túžby po opanovaní Slovenska jeho susedmi a ostatnými nepriateľmi Slovenska.

Nech je naším prosbám vyslyšané, ďakujeme modlitbou Otčenáš, Zdravas Mária a Sláva Bohu.

Potom veriaci odbavili okolo kaplnky krížovú cestu, zaspievali slovenské piesne a pietnu spomienku zakončili piesňou „Ó, Mária bolestivá“.

Počas obednej prestávky pútnici navštívili kláštor kapucínov a izbu, v ktorej býval Dr. Tiso.

Tak ako predtým, aj tohto roku, druhá časť pútnikov zašla na autobusové parkovisko, kde sa naobedovali z doma prinesených jedál, ktorými pohostili aj niekoľkých zahraničných Slovákov. Popri občerstvení každá skupina si zanôtila krajanské ľudové piesne. Ale po krátkom čase sa atmosféra na parkovisku premenila na veľkodedinské hody. Je pri tom zaujímavé, že nikto z nich nebol zvedavý na nemecké jedlá a nápoje a na otázku, prečo nezájdu do niektorej z viacerých nemeckých reštaurácii, odpovedali: „Nie preto, že nás to do týchto reštaurácii neťahá, lebo sú na naše pomery až hriešne drahé, ale hlavne preto, že sa tam nemôžeme tak zabávať, ako sme, po našsky, zvyknutí, a konečne veď naše jedlá a nápoje nie sú o nič horšie ako tie nemecké či dajaké iné. Zo skúsenosti vieme, že naša slovenská kuchyňa sa vyrovná hociktorej inej, lebo chutí nielen našim, ale každému, kto ju ochutná.“

Po prehliadke Tisovej izby sa táto skupina pútnikov vybrala na parkovisko na občerstvenie.

V Tisovej izbe sú uložené niektoré pamiatky z čias prvej Slovenskej republiky z rokov 1939-45, s ktorými sa tam mnohí Slováci stretli po prvý raz v živote a boli dojatí nad kvalitou týchto predmetov, ale aj národnými symbolmi, ktoré im boli skoro 50 rokov zamlčovali.

O 15. hodine sa námestie Tillyplatz veľmi rýchlo naplnilo slovenskými folklórnymi, speváckymi a tanečnými skupinami, ktoré svojimi pestrými krojmi lemovali celé námestie

Akadémiu, v sprievode hudby a slovenského spevu, otvoril moderátor Ing. Michal Števko, pútnikov privítal organizátor púte. Na úvod vystúpila spevácka skupina z Klokočiny. Po nej slova sa ujal Dr. Benžat, ktorý vo svojom prejave obhajoval nielen mučeníka Tisu, ale celý slovenský národ, za čo zožal obrovský potlesk. Po jeho prejave bola hudobná vložka dychoviek z Topolčianok, Radíštia, Kozároviec, Klokočiny, Topoľčian a z ďalších.

Po nej prehovorila Elena Krištofová, ktorej vystúpenie odmenili veľkým potleskom.

Po trochu hudby sa napokon ujal slova prof. Pažitný, ktorý vo svojom prejave obhajoval slovenský národ od jeho zrodu a tiež poukázal na krivdy, ktoré na ňom páchali.

Po týchto poučných prednáškach sa ozval detský spevácky súbor „Snežienka“ z Klokočiny, ktorý svojím nežným spevom očaril všetkých prítomných.

Dr. Kamila Hároníková zarecitovala báseň „Utrpenie mučeníka Tisu“ a Dr. Fridrich Hlava hovoril o politickej činnosti Dr. Tisu, o jeho diplomatických kvalitách, ktoré vtedy prevyšovali všetkých politických činiteľov, štátnikov so sľubom: „Ostávam vždy s tebou“.

Na záver Martin Holniersky z Jasoviec pri Topoľčanoch zahral a zaspieval pieseň „Tam pod Tatrami“. Potom prečítal listy slovenských pútnikov doc. Lačika, zo SNR SR, potom moderátor púte, Michal Števko, zarecitoval báseň: „Ostal si nám svätý – prezident náš drahý“.

Nakoniec sa účastníkom za účasť poďakovali organizátor púte a moderátor Ing. Michal Števko, ktorý sa s pútnikmi rozlúčil básňou „Domovina“.

Na záver nasledovalo pásmo slovenských ľudových piesní a slávnosť zakončili hymnou „Hej, Slováci“.

Nakoniec nasledovalo voľné hudobné pásmo s tancom folkloristických skupín, čo prilákalo aj mnohých cudzích pútnikov a hostí.

Gramaticky upravené.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore