Klikni pre podrobnosti...

Jubilejná pätnásta púť sa vydarila nad všetko očakávanie. I keď sme čakali výrazne nižšiu účasť ako vlani, pre veľmi zhoršenú hospodársku a finančnú situáciu slovenských občanov a zastrašovanie čechoboľševickými masmédiami, púte sa zúčastnilo okolo 3 000 pútnikov, ktorých priviezlo 65 autobusov a niekoľko desiatok osobných áut. Jeden autobus priviezol pútnikov aj z Poľska, čo nás nesmierne potešilo. Po viac ako 400 kilometrovej rakúskej diaľnici a nemeckých ciest autobusy boli ozdobené slovenskými štátnymi zástavami a transparentmi na počesť mučeníka Jozefa Tisu.

Ešte pred svätou omšou sa bazilika sv. Anny zapĺňala pútnikmi, z ktorých 150 dostalo malé stolové zástavky, ktorým sa potešili.

Svätú omšu s desiatimi kňazmi a 20 miništrantmi koncelebroval otec Ing. Rudolf Maslák, homíliu otec Vojtech Zeman tak dojal veriacich, že máloktoré oko zostalo suché. Počas svätej omše z niekoľkotisícového zástupu veriacich, v sprievode organu a dychovej hudby z Chynorian zaznievali slovenské omšové piesne.

Po omši veriaci zaspievali hymny „Kto za pravdu horí“ a „Hej, Slováci“.

Napokon sa veriaci odobrali na námestie ku kaplnke Panny Márii, kde si odbavili krížovú cestu, počas ktorej prosili za svojich príbuzných a známych. Organizátor púte prečítal modlitbu uboleného Slováka, v ktorej bola zahrnutá aj prosba za slobodu, štátnu samostatnosť a skoré blahorečenie mučeníka Tisu.

Po krížovej ceste pútnici šli navštívil izbu Jozefa Tisu, v ktorej obdivovali pamiatky z obdobia prvej Slovenskej republiky. Návštevou izby, a čo v nej videli, pútnici boli takí dojatí, že bustu mučeníka Tisu, v nadživotnej veľkosti, hladkali a bozkávali.

Na námestí „Tillyplatz“ sa potom zhromaždili pútnici v rôznych slovenských ľudových krojoch so slovenskými zástavkami a folklórne skupiny hudobníkov a spevákov hrali a spievali slovenské ľudové piesne, ktoré sa rozliehali po celom námestí.

Akadémiu otvorila Ing. Marta Killimajerová z Bratislavy hudobným pásmom Topoľčianky, za ktoré účinkujúci zožali búrlivý potlesk.

Krátko na to, organizátor púte privítal prítomných, po ňom prehovorili: Jozef Dvorecký z Prusov pri Bánovciach nad Bebravou na námet: „Tiso a slovenský národ“ a Dušan Bezák z Chynorian na námet: „ Tiso a Slovenská republika“.

Priestor medzi prejavmi vyplnili svojimi vystúpeniami spevácke, hudobné a tanečné súbory z Heľpy, Bánoviec, Chynorian, Bardejova, Kozároviec a Levíc, ako aj vynikajúci harmonikár a starosta obce Horná Maríková, František Macháček.

Veľmi dojímavo pútnikov oslovila Elena Kozánková, ktorá sa priznala, že z diaľky bola očitým svedkom pochovania prezidenta Tisu. Opisovala aj svoje utrpenie vo vyšetrovacej väzbe, počas ktorej jej zlomili ruky aj nohy.

Napokon prečítali petície, ktoré Stanislav Pánis, Ing. Magdolen a Dr. Prokop adresovali prezidentovi Ing. Michalovi Kováčovi, v ktorých poukazujú na vážne chyby a nedostatky rôznych vládnych činiteľov, dožadovali sa zrušenia 29. augusta ako štátneho sviatku, tzv. Povstania, najčiernejšieho dňa slovenskej novodobej histórie, požadovali ospravedlnenie za všetky výroky a urážky predstaviteľov prvej Slovenskej republiky a za označovanie jej režimu za fašistický a nacistický. Pod petíciu sa podpísali prítomní pútnici.

Krátko pred záverom akadémie vystúpili všetky hudobné, spevácke a tanečné súbory, ktoré rozveselili prítomných.

V záverečnom príhovore organizátor púte sa poďakoval pútnikom za účasť, za námahu pri prekonávaní veľkých vzdialeností, zaželal im šťastný návrat ku svojim rodinám, a zároveň ich informoval, že poriadanie pútí po ňom preberá Tisova spoločnosť a bratia Šuranovci z Bratislavy. Nakoniec poďakoval všetkým za dôveru a pomoc, ktorú mu pri organizovaní pútí pomáhali.

Po tomto nečakanom vyhlásení prítomní vyslovovali obavy zo zániku tejto obľúbenej púte a organizátorovi za jeho doterajšiu prácu ďakovali, odmenili ho dlhotrvajúcim potleskom a veľkou kyticou kvetov, ktorú mu odovzdala dcéra Ing. Mariána Šurana z Bratislavy, tiež veľkého ctiteľa mučeníka Tisu a neúnavného bojovníka za slobodu a slovenskú štátnu samostatnosť.

Prítomní púť zakončili slovenskými hymnami „Kto za pravdu horí“ a „Hej, Slováci“.

Akoby zázrakom sa po skončení slovenských hymien, rozzvučali zvony všetkých altöttinských kostolov, akoby chceli odprevádzať slovenských pútnikov do celého sveta.

Aj keď sa nám zdalo, že aj tohoročná púť sa vydarila nad všetky očakávania, v zákulisí sa nad nami zbiehali čierne mračná a politické hromobitie proti všetkému, čo by mohlo poslúžiť slovenskej veci.

Aj teraz sa celé česko-maďarské peklo zmobilizovalo, aby spoločnou silou mohli do srdca slovenského národa vraziť politický meč, a takto ho vyradiť z medzinárodnej politickej scény.

Už v piatok, 16. apríla minulého roka sa česká a maďarské delegácie biskupov z Prahy a z Györu nebadane vkrádali do Altöttingu, aby mohli zákerne a falošne biľagovať a z fašizmu obviňovať nielen slovenských pútnikov, ktorí sa tam zišli 17. 4. 1993, aby si mohli v modlitbách uctiť svojho mučeníka Tisu, vzdať mu hold za všetko, čo pre slovenský národ vykonal.

Veľmi arogantne proti nám vystúpili spolu so slovenskými zapredancami z rozhlasovej stanice Slobodná Európa, najmä Bohuš Zvrškovec a iní Čechoslovakisti.

Práve vtedy, keď sa slovenskí pútnici v bazilike sv. Anny modlili za svojho mučeníka Jozefa Tisu, oni svätými omšami demonštratívne protestovali proti slovenskej národnej púti do Altöttingu, ale aj proti všetkému, čo je slovenské, a čo by mohlo osožiť slovenskému národu.

Biskupské delegácie pred niektorými redaktormi nemeckých novín falošnými, nepravdivým informáciami očiernili slovenskú národnú púť do Altöttingu, na čo už na druhý deň po púti Altöttinger Tageszeitung, die Sueddeutsche Abendzeitung a iné uverejnili i niekoľko nezmyselných osočovaní slovenského národa, ktorý označili ako jeden z najhorších a najnebezpečnejších nacisticko-fašistických národov tohto sveta a prezidenta prvej Slovenskej republiky ako ešte brutálnejšieho diktátora než bol samotný Hitler.

Tento nehorázny politický akt, proti slovenskému národu, previedli českí a maďarskí vysokí cirkevní hodnostári, ako aj čechoslovakisti z rozhlasovej stanice slobodná Európa a niekoľko čechoslováckoboľševických masmédii, ako je „Smer dnes“ v Banskej Bystrici, ktorí sa nevedia zmieriť so slovenskou štátnou samostatnosťou.

Nemôžu sa zmieriť s tým, že si môžeme slobodne, nehatene uctievať svojich národných hrdinov a martýrov, čo je pre každý sebavedomý národ samozrejmosťou. To, čo je dovolené a sväté iným národom, to má byť slovenskému národu zakázané ako hriešne?

Aj keď nám títo nepriatelia nespôsobili nejakú viditeľnú škodu, v budúcnosti musíme byť opatrnejší a nebagatelizovať nepriateľské útoky. Treba sa hlasne, nebojácne a účinne brániť a okamžite informovať celý svet o krivdách, ktorých sa na slovenskom národe dopúšťajú príslušníci iných národov.

Organizátor pútí, Štefan Valko, apeloval na všetkých Slovákov a Slovenky, aby sa v budúcnosti nedali opluvať čechobvoľševickými a maďarónskymi komunistami, ale aby sa bránili verejnými protestami pred všetkými národmi sveta a dovolávali sa spravodlivosti.

Gramaticky upravené.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore