Klikni pre podrobnosti...
V sobotu 17. marca 2012 sa v Bytči, v rodisku kresťanského vladára, rímsko-katolíckeho kňaza, slovenského rodoľuba, mučeníka viery a národa Jozefa Tisu, uskutočnila z príležitosti 73. výročia vzniku Slovenskej republiky ako kresťanského štátu Procesia za duchovnú obnovu slovenskej rodiny v spojení sprievodných prednášok na túto tému.

Na nej sa účastníci nielenže verejne prihlásili k duchovným hodnotám a historickému odkazu 1. Slovenskej republiky, ale i viac ráz upozorňovali na potrebu duchovnej obnovy slovenskej rodiny ako základného kresťanského stavebného kameňa národa a štátu. Pre niektorých sa kontroverznou stala už pozvánka na podujatie, ktorá na slovenskom trojvrší znázorňovala kríž, dvojkríž a medzi nimi siluetu samopalu. Úmyslom tvorcu pozvánky bolo vyjadriť potrebu otvoreného boja za hodnoty viery a národa, kedy kresťansky založený Sloven už nemá byť iba fackovacím panákom dejín, lež ich rovnocenným spolutvorcom. Pre významovú slabosť heraldického symbolu boja – meča – bol zvolený výraznejší symbol – samopal.

Tento deň sa takisto niesol v duchu osláv slovenského dvojkríža ako symbolu spásy pre mnohých ľudí dobrej vôle nám sprístupnenou obetou Ježiša Krista. Účastníci sa zhodli, že dvojkríž je nielen symbolom národa – za ktorý ho dokonca mnohí svetskí modernisti aspoň so zaťatými päsťami uznávajú, – ale najmä symbolom viery v nášho Pána Boha, Ježiša Krista, a vôbec nádeje pre ťažko skúšanú slovenskú rodinu.

Krásny trojmetrový dvojkríž vyrobený miestnymi Bytčanmi, Marekom Smetanom a Zdenkom Křnekom, korunoval sprievod. Nesenie dvojkríža napokon samo v sebe nieslo výraznú obraznosť, keďže ťažký, slovenský drevený dvojkríž, niesli na svojich ramenách na vyše 2,5 kilometrovej púti Tomáš Györi a Artem Gogoľ. Pritom jeden ovláda maďarčinu a pochádza z juhu a druhý zas ukrajinčinu a pochádza z východu – pod krížom sa tak symbolicky zjednotilo Slovensko od juhozápadu po východ na znak toho, že práve viera nás dokáže spájať, zhromaždiť po jeden víťazný dvojkríž v boji proti našim vrahom a antikristom.

Krížom a modlitbou sme sa teda rozhodli prejaviť svoj duchovný vzdor v boji s politickými či duchovnými diablami a zlami dnešných dní.

Organizátori osláv 14. marca v Bytči si totiž povedali, že dozrel čas, aby sme si našich veľkých mužov z minulosti nielen pripomínali, ale aby sme i začali kráčať ich cestou – krížovou a tŕnistou cestou kresťanskej viery, ktorá v spojení s obetou Ježiša Krista príkladne formovala obetavý, ale pevný charakter naprieč spletitými životnými osudmi bernolákovcov, štúrovcov, hlinkovcov i tisovcov.

Do kroku nás poháňali latinské heslá ako Kristus vincit! – teda Kristus víťazí, čo nám malo pripomínať, nech už by sa nám nepriateľ hoc ako posmieval, že sme sa zhromaždili pod dvojkrížom, ktorý je v konečnom dôsledku víťazným. Heslo Kristus regnat! – teda Kristus kraľuje malo pre nás byť pripomenutím si možnosti spásy našich duší a života večného. A heslo Kristus imperat! – teda Kristus panuje, malo nám pripomenúť, že človek potrebuje pre svoj vyvážený duchovný život žiť i v náležitom svetskom zriadení, ktoré by ho vychovávalo a viedlo k trvalým hodnotám, a v ktorom by Kristus naozaj panoval, tak ako tomu bolo v 1. Slovenskom štáte.

Procesia zablokovala na pár chvíľ i kruhový objazd pred miestnym nákupným centrom, aby sme primäli uponáhľaných ľudí k pozastaveniu sa – skutočnému i obraznému – nad našimi duchovne vyprázdnenými životmi, v ktorých srdcia ľudí sú naplnené konzumom a materializmom. Klenovský pesničkár z Bratislavy, Miro Vranský, nám svojimi hlbokými textami i tu spestril státie „na očiach“ ľudu.

Nad hrobom rodičov mučeníka Jozefa odzneli ďakovné slová Radovana Novotného, v ktorých na príklade Tisovej rodiny zdôraznil vôbec význam tohto inštitútu. Pokračoval pán Uhrín, ktorý poukázal na snahu modernistov tento inštitút rodiny deštruovať prostredníctvom masmédií i dnešnej školy. Následne sa predčítavania litánií k Duchu Svätému ujal Maroš Ambróz a toto zastavenie vrcholilo modlitbou vdp. Kociana, rímsko-katolíckeho kňaza zo Zvolena, za duše zosnulých. Nasledovala každého osobná modlitba, pálenie sviečok a umiestnenie venca vďaky.

Procesia končila na Nádvorí 14. marca, ktoré v súčasnosti vzniká v priestoroch Rodného domu prezidenta Tisa. Tam už na účastníkov čakal Mgr. S. Jančok so svojou právnickou prednáškou na tému „Legislatívna ochrana rodiny – súčasný a možný stav“. Uzáver prednášky predstavovalo vyslovenie pochybnosti o tom, či má vôbec zmysel legislatívou projektovať sociálnu skutočnosť, alebo sa skôr zamerať svojím pôsobením na duchovnú obnovu slovenskej rodiny, ktorá by si skôr či neskôr vynútila legislatívne zmeny vo svoj prospech prirodzenou cestou. Isté svetlo nádeje na konci právnického tunela Jančok videl v ústavnom návrhu zadefinovania rodiny ako zväzku jedného muža a jednej ženy.

Pred druhou prednáškou sa účastníci občerstvili slávnostnou kapustnicou. Po chuti nám hral opäť pesničkár Miro Vranský. Vdp. Kocian spolu so svojimi kolegami z kresťanského vydavateľstva JAS nám zatiaľ predstavil svoje zaujímavé knižočky o histórii slovenského dvojkríža, o význame kráľa Rastislava a kresťanskej misie solúnskych bratov, ktorú k nám privolal. Na tieto témy nasledovala i jeho prednáška, ktorá vrcholila kňazskou posviackou dvojkríža z procesie. Duchovnú atmosféru na tvári miesta upevňovala i prítomnosť relikviáru s ostatkami mučeníka Jozefa, ktorá sa prostredníctvom vdp. Antona Fritza a Radovana Novotného dostala po exhumácii na mieste posledného odpočinku Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave až do Bytče, miesta jeho rodiska.

Podujatie bolo ukončené spevom hymnickej piesne Hej, Slováci!

Za pomoc pri realizácii podujatia sa je potrebné poďakovať okrem iných aj Petrovi Kušnírovi z Martina.

Veríme, že podobné stretnutia nám pomôžu upevniť naše slovenské sebavedomie v prieniku s kresťanským svetonáhľadom a vierou, že krv Kristova sa nevyliala zbytočne, ale že nás zostáva oblažovať na duši v boji proti pokúšajúcemu pánovi tohto sveta.

Dedičstvo našich predkov, zachovaj nám Pane!

http://nss.sk/2749/v-uliciach-bytce-sa-z-prilezitosti-73-vyrocia-vzniku-slovenskeho-statu-prevolavalo-na-slavu-kristovu

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore