Františkán Vševlad Jozef Gajdoš (1907 - 1978) naozaj si zaslúži chválu za to, že miloval, objavoval, zachraňoval knihy. Predovšedcým aj preto, že takto konal v nevraživej, nepriateľskej dobe. V päťdesiatych rokoch XX. storočia prenasledovali a likvidovali sa nielen ľudia, aj knihy, vlastne celé knižnice. Najmä rehoľné, cirkevné, s tisícami zväzkov náboženskej literatúry stredovekej, barokovej, rekatolizačnej - až po bernolákovské a svätovojtešské. Tzv. barbarská noc z r. 1950 mala rôzne podoby, napospol neľudské a nekultúrne.
V úvodnom autobiografickom náčrte Gajdoš dosť povedal o svojom živote i činnosti, nie všetko podstatné o neprajnej dobe a jej deformujúcich zásahoch do vedy aj kultúry vôbec. O tom sa žiada uviesť pár zabudnutých či zastieraných informácií.