Prítulnosť Slováka k rodnej zemi je dostatočne známa. Aj keď ho macošské pomery predošlých cudzích režimov zahnali do ďalekej cudziny, aj keď sa mu tam dobre viedlo, nezabudol na svoju rodnú zem a nevzdal sa nádeje, že aspoň zomrieť príde zasa domov. V tejto prítulnosti je mnoho primitivizmu, ktorý má mnoho spoločného s pudovitým pridržiavaním sa sebe primeranej živnej pôdy u každého tvora. Ako sa človek rozumom a slobodnou vôľou vynáša nad ostatné tvory, tak aj táto primitívna prítulnosť k svojeti vyrastá u slovenského človeka na úroveň povedomej lásky k národu svojmu, ktorá rozumové chápe a hodnotí svoju patričnosť k národnému zväzku a citové ju v sebe zveľaďuje a pestuje. Tak sa stáva, že u povedomého Slováka láska k svojmu národu a jeho hodnotám, teda aj k slovenskému štátu, je kritériom jeho národného povedomia.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...